Znaky a ich vplyv

Každý človek vedome či nevedome každý deň vplýva nejakým spôsobom na ľudí vo svojom okolí. Ale väčšinou je on sám predmetom mnohostranného vplyvu, ktorýho prikláňa k tej alebo onej osobnej voľbe. Dôsledkom tohto vplyvu je zmena názorov, predstáv, zámerov, hodnotení, postojov, motívov (t.j. určitého spôsobu myslenia), a teda zmena správania, jednania, činov daného človeka. Prečo sa v psychologickej vede venuje tak veľká pozornosť problému vplývania na človeka, skúmajú sa a objavujú sa nové efektívne psychotechnológie ovplyvňovania? Prečo sa to vzťahuje ku kategórii tvoriacich systémov do značnej miery určujúcej cieľovú perspektívu, t. j. hľadanie zákonitostí riadenia rôznych druhov aktivít človeka a jeho rozličných psychických javov? A prečo vo svetovom vedeckom prostredí psychológovia, objavujúci a zavádzajúci toto všetko do praxe iných špecialistov profesií zo systému "človek-človek" (manažérov, lekárov, učiteľov, psychoterapeutov, podnikateľov, politikov, odborníkov na trhy, reklamu a tak ďalej), potom narýchlo začínajú vymýšľať spôsoby ochrany pred deštruktívnym pôsobením, manipulatívnym vplyvom a vyzbrojovať nimi adresátov (recipientov) negatívneho pôsobenia?

Celá vec spočíva v tom, že ľudia sú vystavení každý deň masívnemu útoku, aktívnemu vplyvu svojej Živočíšnej podstaty a drvivá väčšina to pokladá za, aj keď mučivý, ale "život", ani netušiac o existencii svojej Duchovnej podstaty. Ale tento nesúlad medzi tým, čo človek myslí a tým, čo v skutočnosti cíti, je v ňom stále prítomný. Jednoducho mu systémom vnútené šablóny myslenia a nekonečné ilúzie materiálnych túžob nedovoľujú pozornejšie zanalyzovať podstatu svojich myšlienok a pochopiť pôvod svojich hlbokých pocitov. Človek dočasne prebýva v hmotnom systéme, ktorý sa mu tak či inak snaží blokovať všetky prístupy k jeho Duchovnej podstate, zaviesť ho do ilúzie zabudnutia dokonca aj toho, čo kedysi vedel o svojom vnútornom duchovnom svete. Tento materiálny systém sa snaží urobiť všetko, aby človekaž do smrti neodstupoval od nekonečných túžob a slúžil ako jeho šíriteľ v spoločnosti. Ale zmeniť sa v takomto vnímaní "reality" a žiť podľa hodnôt duchovného sveta je v rukách samotného človeka a spoločnosti vcelku.

Tak prečo sa teraz v spoločnosti a to aj v psychologickej vede, ktorá podľa všetkého má slúžiť propagande duchovných základov človeka, rozvoju jeho najlepších osobnostných kvalít vytvára tento negatívny akcent, uchvátenie vedomia mnohých ľudí túžbou manipulovať inými? No pretože mnohé v tejto vede sa posudzuje z pozície materiálneho vzoru myslenia, inými slovami – z pozície Živočíšnej podstaty sa skúma Živočíšna podstata. Paradox! Je úplne predpovedateľné, že ľudia získavajúci takúto psychologickú "pomoc" si namiesto skutočnej zásadnej zmeny seba ohľadne duchovna začínajú upravovať korunu Velikášstva na svojej hlave (a niektorí sa ešte pokúšajú pribiť ju klincami manipulatívnych technológií a zabetónovať spôsobom myslenia od Živočíšnej podstaty). Niet divu, že po všetkých týchto procedúrach sa utrpenie človeka nezmenšuje a on ani tak nezískava dlho očakávané duchovné oslobodenie od bremena neviditeľného pressingu materiálneho sveta. Veď celý materiálny systém pracuje na tom, aby sa človek stal subosobnosťou.

Prečo sa ľudia tak masovo zaujímajú o manipulatívne technológie s cieľom uchopenia moci alebo tajného vplyvu na iných, takých istých ľudí? Celkom jednoducho, umožňujú do svojho vedomia vstup myšlienok zo Živočíšneho a koncentrujú na ne pozornosť, preto sa aj spúšťajú zákony materiálneho sveta, manipulatívny agresívny systém Živočíšneho rozumu – buď potlačiť a podmaniť, alebo odporovať a bojovať o dominanciu nad kýmsi. Tento systém Živočíšneho rozumu núti ľudí byť navzájom v konflikte, budovať konzumnú spoločnosť, slúžiť počas života ako robotizovaní sprievodcovia vôle Živočíšneho rozumu.

V prácach o psychológii možno nájsť informácie, že inštinkt podriadenosti je založený v človeku na genetickej úrovni, že človek sa podvedome snaží nájsť vo vonkajšom svete toho, kto mu dá istotu bezpečnosti. No pri posudzovaní psychológie človeka jednostranne, len z pozície Pozorovateľa Živočíšnej podstaty, sa vypúšťa jeden veľmi dôležitý moment – odkiaľ sa u človeka na nevedomej úrovni objavuje táto túžba. Vec je v tom, že pramene týchto snáh sa nachádzajú vo vnútornom svete človeka. Táto túžba sa rodí z Duchovnej podstaty , lebo istota bezpečnosti pred agresívnym materiálnym svetom, pred smrťou hmoty je len v duchovnom svete – v tom svete, kam smeruje duša človeka, kam podvedome inklinuje aj Osobnosť. Ak sa človek venuje svojmu duchovnému rozvoju, tak skôr či neskôr prichádza k tomuto uvedomeniu. Nachádza túto oporu vo svojom vnútornom duchovnom svete, nachádza skutočnú realitu, v ktorej pociťuje večný pôvodný pokoj a iluzórnosť dočasného materiálneho sveta. Nachádza kľúč k tejto bezpečnosti v hlbokom pocitovom osobnom "dialógu" s Bohom bez akýchkoľvek vonkajších sprostredkovateľov. Podobné chápanie možno nájsť nielen u tých, ktorí teraz naozaj idú po svojej duchovnej ceste, ale aj v pojednaniach tých, ktorí dosiahli duchovné výšky v minulosti.

Mimochodom, takéto uvedomenie si človekom vnútorných duchovných procesov často prebieha nezávisle od náboženských názorov či ich absencie. Akékoľvek náboženstvo, ako súčasť materiálneho systému, posudzuje mnohé duchovné aspekty z pozície materiálneho spôsobu myslenia. Ináč by náboženstvo ako také nezakoreňovalo vo vedomí más šablónu o povinnosti poslúchať autority, t. j. neodvádzalo by ľudí ku hľadaniu vonkajšej opory miesto samostatného formovania vlastnej vnútornej, neexistoval by jeho systém hierarchie, moci a podriadenosti, riadenia ľudí na úkor ich strachu. A ani v spoločnosti by sa téma o duši, o duchovnom svete človeka, nepovažovala za privilégium akéhokoľvek náboženstva a dokonca samotné slovo "duša" by nevyvolávalo také neprijatie a obavy v človeku. Tie existujú v terajšej svetovej spoločnosti vďaka stereotypnému šablónovitému mysleniu obyvateľa schémami materiálového systému. Ešte v hlbokom dávnoveku bolo známe, že človek je oveľa viac, než hmota. Môže voliť medzi vôľou Duchovného sveta a vôľou Živočíšneho sveta, byť vnútri seba naozaj slobodný od systému Živočíšneho rozumu. Všetko, čo dominuje vo vnútornom svete človeka, sa nevyhnutne odráža aj vo vonkajšom.

Nehľadiac na to, že obyčajný človek hodnotí seba a prichádzajúce informácie najčastejšie z pozície tretieho rozmeru (ako Pozorovateľ materiálneho sveta), v ktorom žije jeho telo, je oveľa náchylnejší k vplyvu sveta neviditeľného, toho, čo leží za prejavením viditeľnej trojrozmernosti a formuje ju. Stačí sa pozrieť, čím žijú ľudia:

― myšlienkami, ktoré nevidia, nechápu, odkiaľ sa objavujú a koho informačnými programami sú, aj tak ich väčšina ľudí považuje za "svoje vlastné";

― vnútenými šablónami spoločnosti, ktoré majú viac psychologickú programovú spojitosť, ako vecný základ;

― nevedomými nastaveniami, strachmi, predtuchami, ktoré majú bezprostredné spojenie s neviditeľným svetom a aktívne vplývajú na úrovni podvedomia človeka.

To je ten neviditeľný svet, v ktorom človek prežíva celý život, nechápuc jeho skutočnú podstatu, váhajúc pri svojej voľbe tej či onej vôle, alebo informácie. A to tvorí 90% života človeka, ak to porovnáme s tým nevýznamným percentom reálneho hmotného sveta (drobnej časti tretieho rozmeru so zohľadnením planetárnych a kozmických meradiel), v ktorom, ako sa človeku zdá, aj žije. Zvyšných 10% – to je starosť človeka o prežitie jeho fyzického tela v materiálnom svete.

Podvedomie stále zostáva nepoznaným tajomstvom pre ľudstvo. Táto oblasť sa len študuje a skrýva v sebe mnoho prekvapení. Avšak, ako ukazuje prax, všetko závisí od akého Pozorovateľa, t. j. s akou dominanciou vo vedomí a prečo sa študujú všetky tieto procesy – od Pozorovateľa svojej Duchovnej podstaty, alebo od Pozorovateľa svojej Živočíšnej podstaty. Veď prvé povedie k objavom v oblasti sebapoznania a príležitostiam zlepšenia života celej spoločnosti, ale druhé – k rozvoju manipulatívnych technológií vplývania z neviditeľného sveta, rozdrobeniu a sebazničeniu spoločnosti. Rozdiel v tomto je kolosálny a výsledok výskumov sa verne prejaví na nasledovných generáciách.

Jedným z najstarších nástrojov aktívneho ovplyvňovania podvedomia človeka, ktoré majú priamu súvislosť s neviditeľným svetom, sú starobylé znaky. Znaky existovali v ľudskej spoločnosti už v čase paleolitu. Existujú o tom rôzne dôkazy, počnúc od skalných malieb dávnych ľudí a končiac artefaktmi so znakmi, zachovanými do dnešných čias. Aby sme si uvedomili rozsah rozšírenia znakov v rôznych častiach sveta a v rôznych epochách, rovnako ako ich posvätný význam pre mnohé národy, stačí sa zoznámiť s údajmi archeológie a etnológie.

Medzi všetkými znakmi možno vyčleniť skupinu určitých znakov, ktoré reprodukovali dávni ľudia so závideniahodnou vytrvalosťou, nezávisle od miesta svojho prežívania na rôznych kontinentoch. Navyše, tieto znaky sa aktívne využívajú aj v súčasnom svete, hoci sú predstavené masám v rôznej zmyslovej interpretácii, uspokojujúcej povrchnú zvedavosť väčšiny. Ale málokto vie, čo sa v skutočnosti ukrýva za niektorými nielen starobylými informačnými symbolmi, ale aj aktívnymi pracovnými znakmi a prečo priamo vplývajú na podvedomie každého človeka.

Ako efektívne vplývajú znaky na podvedomie ľudí (a tým aj na náladu a chod ich myšlienok), možno odhaliť experimentálnou cestou. Uvediem opis utajeného experimentu, ktorý bol vykonaný v súkromí. Jeho cieľom bolo vyhodnotenie stupňa vplyvu z dávnoveku známych aktívnych znakov na normatívne a nenormatívne komunikačné správanie ľudí, odhalenie zákonitostí a zvláštností komunikačného správania skupín.

Do tohto výskumu bolo zapojených 58 študentov, ktorí boli podmienečne rozdelení na dve trate "A" a "B". V každej trati bolo po 7 skupín: 5 experimentálnych (3 skupiny po 5 ľuďoch a 2 skupiny po 3 ľuďoch) a 2 kontrolné (jedna o 5 ľuďoch a jedna o 3 ľuďoch). Podľa oficiálnej verzie oznámenej študentom, ktorí sa dobrovoľne prihlásili k účasti na experimente, jeho cieľ spočíval v nasledovnom. Pred skupinami trate "A" – pomocou situačnej analýzy odhaliť najsúdržnejšiu, najpriateľskejšiu a najlepšie organizovanú skupinu, ocenenie kvality spoločnej búrky mozgov (brainstormingu) a efektívnosti ňou prijatých rozhodnutí. Cieľ skupín trate "B" – prostredníctvom situačnej analýzy odhaliť najtalentovanejšieho a najperspektívnejšieho lídra, spôsobilého organizovať a viesť danú skupinu, ohodnotiť jeho argumentačné schopnosti a efektívnosť rozhodnutí, faktory ovplyvňujúce výber riešení. Študenti boli motivovaní zodpovedajúcim sociálnym odmenením jej najlepších účastníkov a víťaznej skupiny poukážkami na účasť v medziregionálnej vedecko-praktickej konferencii.

Experiment bol vykonaný v tej istej posluchárni, kde bol počítač, pripojenie na internet, farebná tlačiareň, ako aj potrebné materiály pre riešenie zodpovedajúcej úlohy, rovnakej pre všetky skupiny (vytvorenie celkovej tematickej koláže na rysovacom papieri). V posluchárni bola umiestnená kamera sledovania, na ktorej existenciu bola zameraná pozornosť účastníkov pred začiatkom experimentu. Študentom bola navrhnutá možnosť samostatnej komunikácie v neprítomnosti osôb, kontrolujúcich experiment. Medzi úlohy skupín patrilo počas ohraničenej doby (jednej hodiny) spoločne riešiť určité zadanie. A menovite nájsť na internete fotografie vyhovujúce úlohe, vystrihnúť a vytvoriť z nich asociatívnu tematickú koláž na veľkom liste papiera (formát A1). Pričom za účelom zvýšenia efektivity spoločných činností skupiny, riešenia zadaných úloh, mohol každý v prípade nutnosti ukázať červenú kartu ľubovoľnému členovi skupiny, ktorý podľa jeho mienky bráni dosiahnutiu zadaných cieľov. Existencia týchto kartičiek zbavuje účastníka práva v prípade víťazstva stať sa majiteľom poukážky na účasť v Medziregionálnej vedecko-praktickej konferencie.

Všetky skupiny, ktoré sa zúčastnili experimentu boli v rovnakých podmienkach, vypĺňali rovnakú úlohu na rovnakú tému. Rozdiel bol len v tom, že nepozorovane pre experimentálne skupiny trate "A" boli na dvoch protiľahlých stenách posluchárne vopred umiestnené jednoduché abstraktné kresby, do ktorých ornamentu bol vpísaný oddávna známy znak, negatívne vplývajúci na podvedomie človeka. A pre experimentálne skupiny trate "B" boli rovnakým spôsobom umiestnené iné abstraktné kresby, ale už s ornamentom, do ktorého bol vpísaný znak, pozitívne pôsobiaci na psychiku človeka. V kontrolných skupinách v každej trati chýbali zodpovedajúce kresby so znakmi na stenách posluchárne.

Výsledky tohto experimentu šokovali dokonca aj špecialistov, zaoberajúcich sa štúdiom problémov psychológie osobnostnej, medziosobnostnej, masovej komunikácie, ktorí boli prizvaní k sledovaniu tohto experimentu a vopred vznášali svoje prognózy ohľadne správania študentov, patriacich do týchto skupín. Napriek zákonitostiam psychológie a banálnej logike veľká väčšina členov experimentálnych skupín trate "A" v procese riešenia úlohy namiesto očakávaného zjednotenia začala bojovať o vedenie, vyhrocovať psychologické napätie v skupine, v rôznych situáciách prejavovať zjavný egocentrizmus, navzájom sa hádať, brániť svoj uhol pohľadu, bezdôvodne vystavovať červené karty svojim spoluúčastníkom. V jednej zo skupín bol dokonca potrebný operatívny zásah osôb, kontrolujúcich priebeh experimentu videokamerou, nakoľko hádka medzi študentmi nadobudla taký agresívny charakter, že vznikla hrozba fackovania a spôsobenia si fyzickej ujmy navzájom.

Úplne opačná situácia bola pozorovaná v experimentálnych skupinách trate "B", teda tam, kde sa podľa prognóz mal prejaviť boj o vedenie v tíme. Namiesto toho bola pozorovaná zvýšená úroveň empatie (schopnosť identifikácie sa s iným človekom v procese komunikácie s ním, precítiť to, čo cíti on), medzi účastníkmi experimentu bolo veľa humoru a smiechu. V reči absentovali konfliktogénne slová. Žiadny z členov týchto skupín nepoužil červenú kartu proti svojim spoluúčastníkom. Veľká väčšina účastníkov sa zjednocovala pri spoločnom plneníúlohy, žartovali a v celku pracovali zladene, ako jeden tím, pomáhajúcsi navzájom.

V kontrolných skupinách oboch kategórií sa účastníci správali podľa predbežných odhadov odborníkov, pozorujúcich priebeh experimentu. Pričom v kontrolných skupinách trate "A" sa účastníci snažili preukázať umelú, do značnej miery hranú súdržnosť svojej skupiny. Ale v kontrolných skupinách trate "B" mnohí účastníci začali otvorene bojovať o vedenie, brániť svoj názor, prejavovali egoizmus, snahu o prevahu, ignorovali mienku kolektívu, aktívne využívali manipulatívne techniky, vylučovali svojich súperov pomocou červenej karty.

Uskutočnený experiment plne potvrdil to, čo bolo ľuďom známe už v pradávnych dobách, čo využívali štruktúry žrecov vo všetkých dobách. Znaky skutočne preukazujú určitý vplyv na psychiku človeka! Pričom, čím väčšia je skupina, tým silnejší je vplyv znaku. Spúšťacím mechanizmom je pri tomto existencia provokačného momentu, situácie spúšťajúcej prežívanie a zapájajúcej koncentráciu pozornosti človeka na proces a získavanú informáciu. Mechanizmus účinku týchto znakov na ľudské podvedomie nie je doteraz preskúmaný v súvislosti s oficiálnou psychologickou vedou. Avšak spojitosť s individuálno-psychologickými zvláštnosťami osobnosti, jej podvedomými postojmi a ašpiráciami, s náchylnosťou a každodenným zvykom slúžiť ako prevádzačrôznych programov alebo síl, je zrejmá už aj psychológom.

Vo vedomí mnohých súčasných ľudí stojí šablóna očakávania, čo povedia na tú, či onú ich vzrušujúcu ich duchovnú otázku autority, ktoré popularizoval systém, či už vo vedeckej oblasti, v náboženstve, filozofii a tak ďalej. Ale niekedy zabúdajú, že autority – sú takí istí ľudia ako všetci, ktorí sa len snažia porozumieť sebe aj ľuďom, idúc na dotyk vo svojich úvahách od rozumu tam, kde sú potrebné hlboké pocity a nahromadenie duchovných praktík. Všetky základné duchovné znalosti, ktoré dávali človeku možnosť skutočne sa oslobodiť od systému Živočíšneho rozumu, existovali od dávnej minulosti. A mnohí ľudia sa duchovne oslobodzovali, nezávisle od vplývania na nich pomocou znakov, metód, manipulatívnych technológií, rôznych sugescií, tlaku materiálneho sveta. Ak si človek postavil životný cieľ – duchovne sa oslobodiť – a je to jeho dominujúca túžba a tvrdé rozhodnutie, nič mu nebude prekážkou, lebo hlavný zdroj duchovnej sily, hlavná opora je v ňom samom. Ona v ňom prebúdza realitu duchovného sveta, pred ktorou je bezmocný celý materiálny svet.

Anastasia Novych

"Psychika jednotlivca cez podvedomie jasne zachytáva toto pôsobenie znakov, pretože štruktúra psychiky sa zakladá na nevedomom. Vedomie má v tomto prípade podriadenú funkciu. Ale znaky pôsobia takpovediac na archetypálnu zložku psychiky jednotlivca. Ich činnosť je založená na náchylnosti jednotlivca k nevedomej sugescii."

"Mnohí ľudia, keď idú do náboženského chrámu toho vyznania, ku ktorému sa priraďujú, prakticky nepozorujú, aké znaky a symboly ich obklopujú a za akým účelom sú tam rozmiestnené. Ale človek jednoznačne pociťuje ich prácu podľa svojho stavu. Jednoducho vzhľadom k tomu, že skutočné určenie týchto znakov mu nikto neodhaľuje, je samozrejmé, že sa človek ani len nebude pokúšať porozumieť tomuto svojmu "nutkavému" psychologickému stavu. Pokladá tento stav za prirodzený, pretože ho už neraz zakúšal, keď sa ocital v podobných inštitúciách.

Ale keď sa pozorne pozrieme, tak v týchto miestach možno často uvidieť najrozličnejšie znaky, pritom aktivujúce ako Duchovnú podstatu v človeku, smerovanie k Bohu, tak aj Živočíšnu podstatu cez prebudenie podvedomých strachov. Veľmi často je v kultovo-náboženských inštitúciách znakov, negatívne pôsobiacich na psychiku, oveľa viac, ako znakov, stimulujúcich rozvoj a posilnenie Duchovnej podstaty v človeku. Prečo? Všetko spočíva v cieľoch a úlohách a práve v manipulatívnych technológiách toho, či iného náboženstva – v praxi, zdedenej od náboženstiev minulosti a odpracovanej po stáročia."

Rigden Djapo (z knihy «AllatRa»)