Ako sa formuje Osobnosť, a prečo človek nepozná seba skutočného

Text relácie „Sloboda od diktatúry zvera vnútri teba“. 4. časť 

00:47:48 – 00:58:02

Prečo človek nevie, kto je on skutočný. Ako sa v súčasnej spoločnosti formuje Osobnosť a ako vedomie zamieňa snahu ľudí o skutočnú slobodu. Hodnota pozornosti človeka, kde sa cez deň upúšťa a prečo je potrebné byť gurmánom pri voľbe myšlienok.

Predchádzajúci článok: 3. časť „Čo je to satan? Kto je to Anjel a ako sa ním stať?“

Môže človek odpovedať, kto je on skutočný

Tatiana: Ľudia vyrastajú v neustálom očakávaní nejakého hodnotenia - od okolia a od toho, čo si o nich pomyslia iní ľudia, až v určitý moment jednoducho neprežívajú svoj život…

Igor Michajlovič: Masky.

Tatiana: Prežívajú život každého človeka, ktorého stretávajú na ceste…

Igor Michajlovič: Masky.

Tatiana: V snahe uspokojiť….

Igor Michajlovič: A poďme… už neraz sme o tom hovorili.  Ľudia stále nosia masky, neustále niekoho napodobňujú a podobne. Prečo? Pretože vedomie je tak usporiadané, ono nedáva život. Veď ani jeden človek neodpovie, kto je.

Tatiana: Skutočný.

Igor Michajlovič: Kto je on skutočný. Nikto, ani jeden človek, neodpovie, pretože je mnohonásobný.

Tatiana: Samozrejme a…

Igor Michajlovič: On nemôže nájsť sám seba. Preto život každého človeka je hlúpy, ak on nežije Duchovným svetom. A je tomu skutočne tak.

Jeden sa považuje za veľkého umelca, lebo „on maľuje“ – on je v tej maske a… zažíva smútok. Raduje sa, len keď ho chvália, keď ho vyzdvihujú, vtedy zažíva akési uspokojenie. Je však dočasné a rýchle prechádzajúce, pretože on chápe, že mu to nič neprináša – rovnako zostáva vo vnútri prázdnota. 

Pochválili, vyzdvihli, rozišli sa a všetci kašlú na teba aj s tvojimi obrazmi. To isté je u staviteľa, politika. Oklamal hromadu ľudí, vyrástol, absolvoval, kandidoval, a ešte čosi, údajne, všakže. A potom chápeš, že všetko je to prázdne. Život ubehol a čo ďalej? Ak vezmeme akúkoľvek prácu, nech človek robí čokoľvek, no nie je to tak?

Tatiana: Je to také smutné, že…

Igor Michajlovič: Dokiaľ si nenašiel sám seba, všetko sú to hlúposti. Je to nosenie masiek, napodobovanie a tak ďalej. A systém, on vždy napodobuje. Aj o tomto sme už neraz hovorili. Spieva spevák, počúvaš ho. Len si venoval pozornosť, začínaš pozorne počúvať, začína sa ti to páčiť, si uchvátený – v nasledujúcom okamihu prichádza myšlienka, že to spievaš ty. Napodobovanie: ty si na scéne, ty spievaš a tebe tlieskajú.

Tak počkaj, čo sa ti páči: ako spieva pieseň, áriu tamten umelec, alebo ako mu tlieskajú a ako mu závidia? Len čo ti tvoje vedomie vnútilo myšlienku o jeho veľkoleposti, tak okamžite sa ťa snaží vyzdvihnúť…

Žanna: Idealizácia obrazu.

Igor Michajlovič: Veď je to také smiešne a hlúpe, to je taktiež manipulácia. V skutočnosti už malé deti vo veku 5-6 rokov musia poznať tieto manipulácie a musia držať na uzde svoje zvieratko. Potom bude vyrastať duchovne slobodná spoločnosť, tak ako to bolo kedysi po Atlantíde.

Tatiana: To je veľmi dôležitá a seriózna téma. Ukazuje sa, že tá cenná pozornosť, ktorá je potrebná človeku pre spojenie s Duchovným svetom,… jednoducho len pochopiť, kde sa ona zabudne v priebehu dňa a…

Igor Michajlovič: Áno ustavične, pretože vedomie, ono je práve nastavené takto: len čo si sa stal vedomím – už si to prepásol. Vedomie ťa môže nútiť myslieť na dobré - toto tiež môže byť súčasť manipulácie. A tiež vymeniť ti to niečím negatívnym, a začne hodnotenie samého seba. Na začiatku je najdôležitejšie sledovať, čím ťa kŕmia.

Jednoducho predsa ty nebudeš jesť, ak ti, prepáč mi, namiesto nejakého jedla ponúkajú klince. Sú však ľudia, ktorí ich jedia, súhlasím. Sú to jednotlivci: jeden zjedol lietadlo, druhý bicykel. Daj im Boh zdravia, ak sa im to páči. Ale v skutočnosti obyčajný človek, on predsa nebude jesť klince, kamienky alebo niečo iné. On predsa nie je kačka, že? Kačku zjesť – to je jedna vec a kamienky druhá.

Tak prečo všetky myšlienky, ktoré sa nám podsúvajú, my ich všetky prehltávame a všetky ich financujeme? Prečo?

Tatiana: Úplne bezstarostne, automaticky, nechápajúc, neoddeľujúc seba od vedomia…

Igor Michajlovič: Tu  je potrebné byť gurmánom, veľmi striktným gurmánom. Vyberať len šťastie, radosť a podobné. Mnohí to teraz vyvracajú a hovoria: „ako si môžem vybrať radosť, ak tu okolo mňa… ak ma…?“ A z tohto sa to začína. Tu okolo, áno, ak ťa... – a ty sa raduj. A nič sa nezmení.

Čo sa zmení, ak budeš smútiť, plakať, trhať si vlasy, všetkým nadávať? No čo sa zmení? Tvoje trápenie urobí niekomu niečo dobré? Nie, neurobí. A tebe sa neuľaví.

Ako a prečo je zamieňaná skutočná potreba človeka
žiť v radosti a slobode

Tatiana: Tento príbeh, ktorý ste teraz povedali: „ak tu okolo mňa… ak ma...“, - veď on trvá od najútlejšieho detstva.

Igor Michajlovič: Tak je to vždy.

Tatiana: Pretože kam sa pozrieme, všade človek buduje nejaké vzájomné vzťahy, či už v škôlke, škole…

Igor Michajlovič: Vždy.

Tatiana: S vrstovníkmi, partnermi, spolužiakmi...

Igor Michajlovič: Áno, a vždy opozícia.

Tatiana: Áno, a vždy opozícia.

Igor Michajlovič: V hodnotení a v  opozícii, tak pracuje systém. A ty sa pozri, ako sa chovajú dve kuriatka, dvaja psíčkovia , dve levíčatá, sloníčatá a dve detičky. Veď oni sa správajú úplne rovnako. Prečo? Pretože sa intenzívne rozvíja zvieracia časť.

Kto u nás u detičiek rozvíja, prepáčte, duchovnú zložku? Kde ju dieťa môže získať?  Prinútiť dieťa modliť sa, smerovať k Bohu – to je ako získať riadneho Džugašvili, áno? Prečo? Pretože v človeku vzniká nenávisť a odmietanie, nie je v ňom Láska. A čo musí človek pocítiť? Lásku. Musí ju pocítiť ako Osobnosť. Osobnosť sa musí rozvíjať, pocitové vnímanie. Veď je to tak.

Tatiana: Jednoducho dokonca táto fráza od vedomia: „Budem šťastný len keď si urovnám vzťahy“, otázka však je, s kým by si si mal dať do poriadku vzťahy. Predovšetkým nie s druhým človekom. Teda…

Igor Michajlovič: V žiadnom prípade. So samým sebou.

Tatiana: Aké vzťahy hľadá každý človek predovšetkým. Potreba týchto snažení…

Igor Michajlovič: Človek hľadá potrebu… povedzme, potreba každého človeka je žiť v mieri, šťastí, radosti, slobode – to, o čom hovoríme. To je úplne prvotné, čo hľadá človek – slobodu. Ale vedomie ho núti hľadať túto slobodu vo vonkajšom. Človek vo vnútri, on sa usiluje o slobodu od diktatúry vedomia.

Prečo? Pretože sa cíti, tak ako sme už začali o tom hovoriť, ako zahnaná sliepka, keď sa Anjel stáva plne štvaným živočíšnou podstatou. A on nič nevidí, nič nechápe a nič necíti.  A akože môže cítiť v človeku? Nijak, keď ho hryzú, keď mu diktujú.

Človek si myslí, že je taký: „No mám takú povahu. Raz som taký“. Čie je to nastavenie? Charakter... My sme videli veľa ľudí s rôznymi povahami, ktorí sa stávajú prekrásnymi, skvelými, slobodnými ľuďmi.

Žanna: Áno, áno.

Igor Michajlovič: No nie je to tak?

Čo formuje vedomie človeka a 
prečo sa nerozvíja ako Osobnosť

Žanna: Dotkli ste sa takej zaujímavej témy – čo vkladajú rodičia v detstve. Veď v psychológii existuje celý smer, všakže? S čím sa stretli psychológovia, ktorí pracujú v školách, univerzitách, teda s dospievajúcimi ľuďmi. Ľudia v dospelom veku nechápu, odkiaľ sa u nich vzali tieto šablóny, teda „ty nič nedokážeš“, také šablóny, ktoré pochádzajú zo samotného...

Tatiana: Podrobujú.

Žanna: Podrobujú a už v dospelosti sa objavuje nesmelosť, urážky, závisť, zlosť.

Igor Michajlovič: Samozrejme.

Igor Michajlovič: Ale opäť jednoducho berieme rozvoj vedomia človeka, takto sa formuje vedomie. A ako sa formuje Osobnosť u dieťaťa? Jednoducho nijak. Môžete uviesť príklady ako sa rozvíjala vaša osobnosť – duchovná zložka, pocitové vnímanie lásky, radosti, najvyššej slobody a všetkého ostatného? Nie.

Tatiana: Existuje skúsenosť toho, že si v detstve …

Igor Michajlovič: Cítil. A teraz si zoberme, že každé dieťa cíti, že existuje niečo. Je oveľa viac slobodné ako ostatní, ale aj vedomie je tiež aktívne.

Tatiana: Má síce telo aj vedomie.

Igor Michajlovič: Správne.

Tatiana: Ale aj tak sa cíti slobodné.

Igor Michajlovič: Správne.

Žanna:  Áno, ale nastáva určitý okamih, keď sa táto sloboda stráca.

Igor Michajlovič: Správne

Žanna: Tieto postoje…

Igor Michajlovič: Ale každé dieťa je výrazne duálne. Je v ňom ešte čistota a sloboda preto, lebo vedomie ešte nie je dostatočne silné – formuje sa. Ale v tom istom čase je aj prešibané a schopné akejkoľvek podlosti. Prečo?

Pretože u neho, povedzme, v jeho vedomí ešte nie sú pevné hranice zákazov. Podčiarkujem – vo vedomí, a nie v rozvoji Osobnosti – v nijakom prípade. Ale každé dieťa cíti, že existuje niečo väčšie, že týmto sa svet nekončí. (Ž: Áno ale je akýsi…)

Táto etapa je zaujímavá. Ale naša spoločnosť je taká. Prečo? Pretože spúšťa kreslené filmy, celá informácia, ktorá ide z trojrozmernosti. A, prepáčte, človek sa formuje pod diktatúrou vedomia. Celú informáciu, ktorú prijíma, ona sa spracováva, osvojuje a toto formuje človeka. A čo sa v podstate formuje? Zvieracia zložka. V človeku sa nevytvára duchovné smerovanie.

Prečo? Pretože ...opäť sme sa toho dotkli – čokoľvek zapneme: televízor, rádio, internet – akákoľvek informácia je samé negatívum, samé zabíjanie a rozvoj, povedzme, zosilnenie dominancie živočíšnej podstaty. Prakticky nie sú príklady  duchovného hrdinstva, dobra, radosti.

Prečo? Pretože konjunktúra trhu je taká, že vedomie priťahujú vojny, hrdinovia, superhrdinovia, trháky. Toto natáčajú a ľudia sa s potešením na to pozerajú.

Ale natočiť film o duchovnom človeku, ktorý bojoval s vlastným vedomím a na záver vyhral – to je životná skúsenosť, ale kto sa na to pôjde pozrieť? Nikto. Priatelia, ak by sa toto natočilo prvý, druhý, tretíkrát a nepremietalo by sa nič iné, v konečnom dôsledku by sa aj móda zmenila.

Je potrebné sa rozpamätať, čo hovoril Bernard Shaw: človeku sa vnucuje móda, krása aj chápanie všetkého ostatného. Teda… a to nie je nič iné ako diktatúra.

____________________

Nasledujúci článok: 5. Časť. „Čo je to civilizácia? Voľba ľudí určuje budúcnosť“.

Relácia „Sloboda od diktatúry zvera vnútri teba“: https://allatra.tv/sk/video/sloboda-od-diktatury-zvera-vnutri-teba.