Čo je to veľký a malý džihád na púti k Alahovi
Text relácie „Islam – náboženstvo Lásky. Čo je to džihád? Diel 2“, Časť 1
00:00:00 — 00:25:02
Čo v skutočnosti znamená pojem džihád? Kto a prečo vytvára negatívny obraz islamu? Kto je skutočným nepriateľom ľudí? O poslednej šanci ľudstva dokázať Najvyššiemu Alahovi, že sme hodní Jeho lásky.
Vďačnosť Alahovi za znalosti, zjednocujúce všetkých ľudí.
Eľčin, člen MSH „ALLATRA“: V mene Alaha Milostivého a Milosrdného.
Vážení diváci, skôr ako priamo prejdeme k samotnej téme nášho 2.dielu – téme džihádu, chcel by som sa vám všetkým poďakovať za listy, ktoré ste poslali na našu elektronickú adresu [email protected] a povedať, že ďakovať netreba nám, ale Najvyššiemu Alahovi, za Jeho Milosť, za to, že nám všetkým poslal Imáma Mahdí, za tie Znalosti, ktoré nám všetkým dnes podľa vôle Najvyššieho Alaha dáva Imám Mahdí.
Za toto máme byť vďační. A my..., pre nás je to naopak radosť, pre nás je to česť, hovoriť svojim bratom o Znalostiach. Vari je dnes niečo dôležitejšie od týchto Znalostí? Týchto Znalostí, vďaka ktorým ľudstvo môže vyjsť z toho mraku, v ktorom sa dnes nachádza a prísť do svetla Znalostí, svetla šťastia, harmónie, všeobecnej spravodlivosti a správneho života prijateľného pre Najvyššieho Alaha.
Môžeme uviesť taký názorný príklad: vchádzaš do izby a vidíš, že tvoje deti sa nehádajú, neurážajú, neubližujú jeden druhému, sú k sebe priateľskí, navzájom sa majú radi, správajú sa s úctou jeden k druhému. Tak aj Najvyšší, pre Neho je táto radosť nadovšetko – keď si ľudia skutočne vážia jeden druhého, milujú sa navzájom, správajú sa jeden k druhému s úctou. A prísť dnes k takémuto životu môže ľudstvo len vďaka Znalostiam, ktoré dnes priniesol Imám Mahdí. Iné východisko nie je, drahí bratia a sestry.
Už mnoho storočí toto všetko pokračuje, mnoho storočí sa ľudia pokúšajú niečo napraviť, vojny atď., atď., ale nič sa nemení. A len dnes u ľudstva skutočne existuje reálna šanca. A táto šanca je práve v týchto Znalostiach (Kniha „AllatRa“) – Znalostiach „AllatRa“, ktoré dnes celému ľudstvu priniesol Imám Mahdí. A preto je to pre nás radosť a je to pre nás česť. My len plníme to, čo je prikázané každému moslimovi – deliť sa o Pravdu, hovoriť o nej svojim bratom a sestrám.
Prečo sa z islamu vytvára obraz nepriateľa
Teraz, s vaším dovolením, prejdeme k téme džihádu. Ako následok nepochopenia, čo naozaj je džihád, sa žiaľ veľmi veľa ľudí rozhodlo obetovať svoj život. Preto tiež považujeme za veľmi dôležité rozobrať, čo je v skutočnosti džihád. Aby sme mali celostné pochopenie, čo je v skutočnosti džihád, dôležité je vedieť o dvojakej podstate človeka. Čiže kto je kto v človeku? Kým je v skutočnosti človek?
Veď človek – to nie je telo a o tom sme už hovorili. Človek je duch – Osobnosť. Človek je Osobnosť. A vedomie (nafs) a telo – to je len jeho živočíšna stránka, prekonaním odporu ktorej sa človek stáva sebou skutočným. A to je slúženie.
Prečo je táto téma taká dôležitá? Prečo je taká aktuálna? A prečo nepriatelia islamu, Iblís a jeho otroci využívajú túto tému na zhoršovanie situácie v celom svete? Preto, aby z islamu vytvorili obraz nepriateľa, aby obraz moslima bol vo vedomí ľudí ako nejaký záporný obraz.
My sme už v predošlej relácii hovorili o tom, aká je dnes dôležitá úloha celej moslimskej komunity v zjednotení celého ľudstva a o tom, aký obrovský potenciál je dnes v islame. Ak by sa vďaka Znalostiam, ktoré priniesol Imám Mahdí, celý islamský svet zjednotil, mohol by zvyšku sveta ukázať príklad skutočného zjednotenia a stať sa avantgardou v tejto veci, ktorá je dnes veľmi dôležitá.
V podstate zjednotenie ľudí je dnes jediné východisko pre ľudstvo, zjednotenie s vierou v jediného Stvoriteľa. Lebo ak to neurobíme, tak Iblís môže dosiahnuť svoj cieľ – zničenie celého ľudstva. A aby sa to nestalo, je dôležité pochopiť, prostredníctvom čoho nás klame, prostredníctvom čoho drží ľudí v svojej moci, prečo núti ľudí bojovať medzi sebou, navzájom sa nenávidieť?
A jednou z takých tém je práve džihád. Vytvorením tohto obrazu docielil to, že dnes sa veľmi veľa ľudí dokonca bojí sadnúť do jedného lietadla s moslimami. Teda keď vidia človeka, ktorý má taký markantný moslimský výzor, mnohí už majú strach. No vari je to normálne?
Drahí bratia a sestry, všetkých vás vyzývame zamyslieť sa nad touto otázkou. Vari moslimovia, obyčajní normálni moslimovia, ktorí chápu islam, vari nie sú takí istí ľudia ako aj všetci ostatní? Zločinci a tí, ktorí zabíjajú iných ľudí, oni nemajú ani náboženstvo, ani národnosť – sú to zločinci.
V Koráne, v 5.súre, 32.ajáte sa jasne hovorí: „Ten kto zabíja druhého človeka, akoby zabíjal celé ľudstvo a ten kto zachraňuje človeka, zachraňuje celé ľudstvo.“
A preto človek, ktorý zabije seba alebo iných ľudí, sa nemôže považovať za moslima. A toto je dôležité pochopiť, dôležité je na to pamätať.
Čo sa týka umelo vytváraného negatívneho vzťahu k moslimom v téme džihádu, ktorou Iblís, čiže systém hrá, aby u ľudí vyvolal odvrhnutie, neprijatie, nenávisť k islamu, toto sa všetko robí hlavne preto, že v islame je ohromný potenciál na zjednotenie celého ľudstva.
Ale masovokomunikačné prostriedky, kinematografia a iné nástroje v rukách otrokov Iblísa, otrokov systému, sú práve zamerané na to, a konajú tak, aby bol u ľudí negatívny vzťah k islamu, k samotnému slovu islam. Je to veľmi jemný a zákerný ťah.
Ale dnes vďaka Znalostiam, ktoré priniesol Mahdí, má ľudstvo viac ako reálnu šancu na všetky tieto nástrahy a úklady Iblísa dať dôstojnú odpoveď – jednoducho sa spojiť a zjednotiť sa. Ukázať, že „Človek“ – znie hrdo, že človek – to je výtvor Najvyššieho Alaha.
A akokoľvek by sa Iblís, systém, snažil ponížiť človeka pred Alahom, dokázať jeho ničotnosť, človek má dnes šancu, šancu zdolať a prekonať toto všetko a stať sa Človekom s veľkým Č, dokázať Najvyššiemu, že ľudia sú predsa len hodní Jeho Lásky a Jeho Milosti k nám.
Čo je to malý a veľký džihád?
Tak čo je v skutočnosti džihád? Slovo „džihád“ je odvodené od slova „džahad“, čiže bojovať v prospech čohokoľvek, odovzdávať silu čomukoľvek, usilovať sa o čokoľvek. A ako hovoril náš milovaný Prorok (mier s Ním), že najväčším džihádom je džihád, v ktorom bojuje človek so samým sebou, so svojim nafsom, čiže so všetkým negatívnym, čo je v človeku.
Práve toto je skutočný džihád. A všetko ostatné, teda malý džihád – to je rozširovanie Znalostí..
Čiže prekonávanie odporu odmietajúcich (mimochodom, slovo „odmietajúci“ je v podstate najbližší preklad slova „kafir“), to nepredpokladá nejaké bojové alebo agresívne konanie, pretože v Koráne, v 2. súre (súre „Krava“) sa v 190. ajáte hovorí: „bojujte na ceste Alaha s tými, ktorí bojujú s vami, ale neprekračujte hranice povoleného, lebo Alah nemá rád porušovateľov.
Alah nemá rád agresívnych
V tom istom ajáte, ale už vo výklade Al-Muntakhaba sa hovorí, že „neútočte ako prví, nenapádajte ako prví a neprekračujte hranice povoleného, lebo Alah nemá rád agresívnych“. Priamo sa tu hovorí: „Alah nemá rád agresívnych“.
Tak môže sa vari považovať za moslima človek, ktorý je agresívny, ktorý prináša škodu, ujmu, ktorý zabíja iných ľudí? Veď v Koráne sa hovorí, že nie, Alah nemá rád takých ľudí. Ale ak sa o tomto hovorí v Koráne a človek porušuje to, čo sa hovorí v Koráne, aký on má vzťah k islamu? Jednoduchá otázka.
A ešte mimochodom, k téme rôznych vysvetlení. Toto vôbec nie je poučovanie, ale len odporúčanie. V sporných momentoch, alebo v momentoch, ktoré na prvý krát nie sú povedzme veľmi jasné (a v Koráne je veľmi veľa takých momentov), je najlepšie prezrieť rôzne preklady, rôzne výklady.
Niekedy sa skutočne veľmi veľa odhaľuje, keď sa pozerá na jeden a ten istý aját, ale z pohľadu rôznych prekladov a rôznych výkladov. A už tým viac, keď má človek Znalosti, Znalosti „AllatRa“, Znalosti, ktoré priniesol Imám Mahdí, tak vtedy sa naozaj odhaľuje veľmi veľa.
Lebo Korán je skutočne, naozaj neoceniteľnou klenotnicou. Ale pre pochopenie múdrosti a hĺbky tejto klenotnice sú potrebné kľúče a kľúče – to je „AllatRa“.
Malý džihád – to je šírenie Pravdy, prekonanie odporu odmietajúcich. Ale prekonávanie v žiadnom prípade nie akýmsi útočným alebo agresívnym konaním. Tu sa práve hovorí o šírení Pravdy, o využití mierových nástrojov na to, aby sa prinieslo slovo Alaha. Prekonanie predovšetkým svojej pýchy, svojho egoizmu, svojej lenivosti.
Príklad toho, čo je džihád, malý džihád. Napríklad, prichádzate k svojmu bratovi s radostnou správou o tom, že prišiel Mahdí a priniesol Znalosti. Váš brat, ktorý je na danom stupni svojho rozvoja, takpovediac v určitom otroctve Iblísa, zrazu hnevlivo odmieta, dokonca si nechce preveriť túto radostnú správu, jednoducho prejaviť elementárne zdravé myslenie.
Veď keď je na miskách váh otázka Života a smrti, tak minúť určitý čas a, dajme tomu, prečítať knihu „AllatRa“, alebo pozrieť relácie s účasťou Mahdího, aby sa sám presvedčil, či je to pravda alebo nie.
Veď to reálne stojí za to, nemôže sa to pokladať za stratený čas. Človek míňa kopu času na hlúpe činnosti a tu je otázka Života a smrti a on to nechce, neprijíma. O čom to hovorí? Predovšetkým o tom, že je otrokom Iblísa.
Tak teda, prichádzate k človeku s radostnou správou a on ju ihneď na prahu zavrhuje a nadáva vám. A Iblís vám už vo vašej hlave začína našepkávať (v nasledujúcom prípade, keď idete za druhým bratom), začína vás odhovárať: „Nechoď, načo ideš, budú ti nadávať, pamätáš ako ti ten nadával?“
Tak teda prekonanie tejto pýchy – to je malý džihád, keď človek nepočúva toto našepkávanie a hovorí si: „Žiadny problém, nech mi môj brat aj nadáva, to nie je strašné, ale ja si zato splním svoj dlh skutočného moslima a porozprávam im o tejto zvesti! Veď táto zvesť – to je najdôležitejšie Znamenie, najdôležitejšia udalosť poslednej doby“.
Program „Volanie Mahdího“ s účasťou Igora Michajloviča Danilova
Alah je v srdci, Šajtan v žilách
A teda, vráťme sa k tomu, čím je človek v skutočnosti. Existuje ešte jeden aját, v ktorom sa taktiež hovorí o Duchu. Je to 29. aját v 15. súre, keď Najvyšší hovorí o stvorení Adama: „Keď mu pridám primeraný vzhľad a vdýchnem do neho z Môjho ducha, tak padnite pred ním tvárou k zemi“.
V danom kontexte, porovnaním a spojením všetkého povedaného, je veľmi pozoruhodný jeden hadís, v ktorom Prorok Mohamed (mier s Ním) hovorí, že kto spozná seba, ten spozná Pána, myslí sa tým seba skutočného. Teda kto spozná svojho Ducha, seba samého skutočného, ten sa aj vráti k Tomu, Kto ho stvoril.
K danej téme je ešte jeden veľmi zaujímavý výrok, že „šajtan je v žilách a Alah je - v srdci“. Nie náhodou prorok Mohamed (mier s Ním) veľmi často hovoril (existuje veľmi veľa hadísov, kde sa o tom hovorí), že Iblís je veľmi blízko k človeku a môže sa v jeho tele pohybovať podobne ako krv, vnucujúc človeku mnohé hriešne myšlienky, keď sa človek nachádza v stave nedbanlivosti, v stave ghaflah.
Keď je človek v takom stave, veľmi veľa myšlienok, ktoré sa mu vnucujú nepriateľom ľudského rodu, človek vníma ako svoje vlastné myšlienky a v súlade s tým sa k tomu chová ako k smernici. Prijíma tieto myšlienky ako svoje vlastné a primerane začína konať tak, ako mu v hlave šepká nepriateľ, jediný nepriateľ, skutočný nepriateľ. Pretože ani jeden človek nemá ani jedného nepriateľa vo vonkajšom svete.
Ľudia si nie sú nepriatelia, ľudia sú bratia, všetci ľudia sú bratia. A existuje len jeden nepriateľ. A o tomto tiež neprestajne hovorí Imám Mahdí vo všetkých reláciách. A aby sme spoznali tohto nepriateľa je potrebné pracovať na sebe, treba pozorovať a skutočne uvidieť jeho prácu, jeho nepriateľské konanie v nás samotných.
A kľúče sú, aj nápovede sú. Koľko je ich zanechaných v hadísoch, kde sa hovorí priamo. Napríklad, takýto hadís: „Skutočne sa šajtan pohybuje v tele človeka podobne ako krv“.
Priamo sa hovorí, že je veľmi blízko, nachádza sa v tele človeka. A v podstate telo človeka a vedomie človeka sú nástrojom šajtana dovtedy, kým on vládne človeku.
Keď je však človek sám, teda Osobnosť – ten kto robí voľbu, ten kto cíti, začína už používať svoje vedomie ako nástroj, potom sa skutočne stáva človekom a všetko sa dostane na svoje miesto. Nástroj zostane nástrojom, prestane byť pánom, pretože pán je – samotný človek, on robí voľbu, za ktorú aj bude sám zodpovedať.
Džihád a vojna – to sú rôzne pojmy
Teda vráťme sa k téme džihád. Džihád, ako sme už hovorili – to je snaha, úsilie o niečo. Ale vojna sa v Koráne nazýva inými menami harb, hital. Ale nemá to žiadny vzťah k slovu „džihád“. Je to už falošný, skreslený výklad.
Opäť, na túto tému je veľmi veľa dosť zaujímavých prác, článkov a toto všetko je na internete. Len netreba byť lenivý, oplatí sa skutočne pohľadať, popozerať.
My teraz tomuto momentu nebudeme venovať čas – každý človek môže, ak si želá, nájsť veľmi veľa informácií, ony sú. Zdôrazníme len tie interpretácie a tie, takpovediac, „argumenty“ v úvodzovkách, ktoré hlásajú, že islam a Korán – to je „niečo veľmi agresívne, že v Koráne je veľmi veľa výziev zabíjať ľudí“.
Ale povieme to tak: za prvé, ak sa z ľubovoľnej knihy a z ľubovoľného Svätého Písma vytrhnú z kontextu osobitne vzaté slová a vety, tak môžeme urobiť záver, že každé, úplne každé náboženstvo je agresívne. Čokoľvek by sme vzali, ak sa to vytrhne z kontextu, všetko sa dá prekrútiť.
Preto aj tie ajáty, v ktorých sa hovorí, že je možné, je potrebné bojovať, je predsa správne čítať celostne a nie ich vytrhávať z kontextu. Pretože v každom ajáte, kde sa hovorí, že je dovolené bojovať, tam sa vždy hovorí, že Alah nemiluje zločincov, neprekračujte hranice, bojujte, kým oni bojujú proti vám.
Ale nikde sa nehovorí, že napádajte, sami zabíjajte, atď. To všetko je nepravda. A každý, kto chce, sa môže o tom presvedčiť. Existuje to.
Ako koná Iblís
Vracajúc sa k informácii, že Iblís pôsobí skrze naše vedomie a že telo a naše vedomie sú nástrojom Iblísa, chcel by som uviesť 2 ajáty, kde sa o tomto jasne hovorí.
Napríklad 7.súra, 200. aját, kde sa hovorí: „A ak ťa Satan kloní k zlému (videniami tvoj um mámi), hľadaj útočište len u Alaha“. Otvorene sa tu hovorí: „videniami tvoj um mámi“. A vari nie obrázkami, vari nie myšlienkami nám Satan vnucuje zlé?
Ešte jeden príklad: v 20. ajáte, 34. súre sa hovorí, že Iblís ich prinútil považovať za pravdu jeho myšlienky a oni ho nasledovali, okrem nemnohých veriacich. Jeho myšlienku. Venujte pozornosť tomuto momentu – jeho myšlienku. Čiže sa hovorí o tom, že myšlienka sama o sebe neprináleží človeku, o čom už toľkokrát hovoril Mahdí, On vo všetkých reláciách objasňuje tento moment.
Teda On pomáha človeku uvidieť v sebe činnosť nepriateľa, aby sa človek, uvidiac v sebe nepriateľa, mohol zrieknuť jeho, toho, čo nepriateľ predkladá, lebo len takto sa dá dosiahnuť sloboda a nijak inak.
Slobodu, raj môže človek dosiahnuť len vtedy, keď bude slobodný od vedomia, teda od nástroja, ktorým Iblís drží človeka v otroctve dovtedy, kým tento nástroj riadi konanie človeka. Keď už ho sám človek používa ako nástroj: niečo sa naučiť, niečo si osvojiť, niečo porozprávať – tak to je iné.
Nafs je tvoj jediný nepriateľ,
alebo čo je to Vedomie
Existuje tiež zaujímavý hadís, v ktorom prorok Mohamed hovorí: „Najväčší nepriateľ je – v tebe samom a je tvoj nafs“. Nafs – to je práve vedomie. Je to tu priamo povedané. Alebo napríklad iný hadís, kde sa hovorí, že „silný nie je ten, kto zvíťazil nad inými, ale kto zvíťazil nad sebou samým“ – teda nad svojím nafsom..
To aj je skutočne jediné víťazstvo, ktoré môže človek dosiahnuť, je to najctihodnejšie a najnevyhnutnejšie víťazstvo, pretože človek, ktorý nedosiahol toto víťazstvo, v podstate prehráva hlavnú bitku svojho života, čiže už je medzi postihnutými stratou, ako sa hovorí v Koráne.
Preto, bratia a sestry, obraciame vašu uprenú pozornosť na ten moment, že ani jeden človek nemá a nemôže mať nepriateľov. Nepriateľ sedí v nás samotných, je ukrytý v našom vedomí.
O tom sa otvorene hovorí vo Svätých Písmach, o tomto sa veľmi podrobne, veľmi jednoducho, maximálne jednoducho a pochopiteľne hovorí v tých Znalostiach, ktoré dnes priniesol Mahdí, v reláciách, v ktorých sa On obracia k ľuďom, v ktorých On komunikuje so všetkými ľuďmi.
Preto je veľmi dôležité, aby sme si my dnes pre seba jasne uvedomili ten moment, že neexistuje iný nepriateľ, okrem toho, ktorý sa skrýva v nás samotných – náš nafs.
________________
Nasledujúci článok Čo je to skutočné slúženie všemohúcemu Alahovi?
Relácia "Islam - náboženstvo Lásky. Čo je to džihád? 2 diel" - video.