Posledné časy – Akú voľbu vykoná ľudstvo?
Textová verzia relácie ,,KLIMA. BUDÚCNOSŤ JE TERAZ” za účasti Igora Michajloviča Danilova. Časť 3
(Poznámka, skratky v texte: moderátorka Taťjana —T; Igor Michajlovič Danilov — IM)
0:23:36 — 0:43:05
Čo sa v skutočnosti stalo 21.decembra 2012? Prečo ľudia cítia, ale ich vedomie nechce veriť, že nastali posledné časy? Ako súvisí úpadok duchovnosti v spoločnosti s prudkou zmenou klímy? V čom je zmysel existencie ľudstva? Čo musia ľudia bezpodmienečne urobiť, aby nastalo „Zlaté tisícročie”? Prežiť môžeme, len ak sa zjednotíme na duchovnom základe. Hnutie ALLATRA - príklad zjednotenia ľudí rôznych krajín sveta na duchovno - morálnych základoch.
Predchádzajúci článok: „Proroctvá o nadchádzajúcich udalostiach, ktoré sa s presnosťou napĺňajú“ 2. časť
Čo sa udialo 21. decembra 2012?
T: Téma konca sveta je v posledných desaťročiach, samozrejme, veľmi častá. A boli predpovede od rôznych ľudí v roku 1996, kedy sa šírili reči, rozdúchavané svetovými médiami, že Zem sa znova zrazí s kométou, tentokrát s kométou Hale-Bopp, ale nestalo sa to. Pamätáme si rok 2000, kedy ľudia čakali, čože sa udeje na prelome milénia, čakali odbíjanie hodín, že čo bude, ale nič sa nestalo.
Ale, samozrejme, najväčší rozruch v masovokomunikačných prostriedkoch sa týkal dátumu 21. decembra roku 2012. To bol dátum, kedy sa končil mayský kalendár a existovali rôzne prognózy – aj že je to začiatok novej éry, aj že sa Zem zrazí s akousi planétou „X“, aj že bude nejaká prírodná katastrofa. Všetci sa na to pripravovali...
IM: Ale v skutočnosti sa nikto nepripravoval. Veľa sa o tom hovorilo, ale v skutočnosti nikto tomu neveril.
T: Zaujímavé je, Igor Michajlovič, že sa ukazuje, že práve 21. decembra 2012, práve na tento dátum sústredil systém zo všetkého najviac svoju pozornosť. Čo je to za dátum? Čo sa udialo 21. decembra 2012?
IM: Povedal by som to tak: je to začiatok konca alebo začiatok začiatkov. Čo sa naozaj stalo? A stalo sa mnohé – je to začiatok obdobia Križovatky. To je to, čo sa naozaj stalo. Začal sa odpočet času.
Keď vezmeme cyklus ľudskej civilizácie, tak ten sa rovná 12 000 rokov. A malý cyklus – to je obdobie Križovatky. Je to obdobie voľby ľudí, čo si zvolia – žiť alebo umrieť. A práve tým bol významný rok 2012.
Jednoducho povedané, 21. decembra 2012 – je začiatok obdobia Križovatky, ktoré bude trvať 12 rokov (prepočítať je to ľahké, opäť spolu robíme futurologické prognózy). S čím vyjde ľudstvo za 12 rokov, to aj bude.
A aká bude lehota realizácie v budúcnosti, potom ako ľudstvo spraví voľbu? To nie je ťažké vypočítať. Ale vôbec to nie sú stovky, ani tisícky rokov a dokonca ani desiatky. Opäť, koľko času sa dá na realizáciu? Fraktálne sa opakujúci (T: Dvanásť...) malý cyklus.
Čiže počas tohto obdobia, a to môže byť aj ihneď, ale môže to byť aj trochu neskôr, ale nie viac ako je táto lehota. A treba pochopiť, že ak sa dejú takéto udalosti, tak to nie je zrazu. Je to pomalý proces, je roztiahnutý na niekoľko rokov. Ale ak sa začne, nebude mať spätný vývoj.
Vážnosť ľudského výberu v posledných časoch
T: Čiže v podstate ľudstvo má teraz šancu urobiť tento (IM: Krok.) vnútorný krok, túto vnútornú voľbu.
IM: Áno. Ale vzhľadom k tomu, koľko ľudí, povedzme to tak, podlieha kontrole... ako to tak kultúrne povedať, nie celkom sebe...
T: ...ale vedomiu.
IM: Presne tak.
T: Hovorili ste o cyklickosti, ale veď tiež mnohí... aj vedci potvrdzujú to, čo ste teraz povedali o cyklickosti procesov...
IM: Ale o tom vedeli...
T: Áno, vedeli o tom aj v dávnej minulosti.
V čom je zmysel existencie človeka?
IM: Aj v dávnej minulosti to vedeli. Myslíš, že teraz to nevedia? Vedia, ale nie je žiaduce o tom hovoriť, aby nenastala panika či niečo iné, pretože ľudia prepadnú beznádeji. No a ako - prepadnú beznádeji a prestanú nakupovať.
Ale predsa v našej civilizácii je hlavné čo? Obeh tovaru. Spotrebiteľská spoločnosť musí celú dobu robiť čo? Spotrebovávať. Nie je to tak? Na tomto sa drží všetko... celý zmysel existencie ľudstva.
Jednoduchá otázka, v čom je zmysel nášho ľudstva? Každý si nachádza nejaké odôvodnenie, kvôli čomu je tu – správne, nesprávne – no to už je voľba človeka. Ale v čom je zmysel samotnej existencie ľudí, ľudstva ako celku?
T: Prehliada sa ten bod, to, kam má prísť každý človek. Ak sa pozrieme na eschatológiu, veď skutočne sa aj v náboženstvách hovorilo o dôležitosti ľudskej voľby, zvlášť v tomto období, v posledných časoch, že je potrebná práve aktívna pozícia ľudí.
Ľudia cítia, no nechcú veriť tomu, že nastali posledné časy
IM: No a ty teraz opäť hovoríš: „posledné časy“. Ale čo to znamená „posledné časy“? A koľkokrát boli ohlasované tieto posledné časy?
T: No áno, tu samozrejme tiež, ak sa pozrieme, ako teraz vníma ľudské vedomie akékoľvek podobné informácie o tom, že bude koniec sveta...
IM: Pravdaže. Vari pred tisíc rokmi nevyhlasovali, že nadchádzajú posledné časy? (T: No tu je zaujímavé, ako zafungoval systém.) Po 80 rokoch nato, ako odišiel Ježiš, ohlasovali posledné časy.
A takto ustavične, až dodnes. A potom, ako sa rozvinuli masovokomunikačné prostriedky, vznikol internet a podobne, vari sa o tom nehovorí? Dobre že nie každý rok je koniec sveta, sama si to teraz vravela.
T: Zaujímavé je, že v tomto období aj samotní ľudia v spoločnosti cítia, že je blízko...
IM: Práve v tom je problém ľudstva, chápeš? Anjel, nachádzajúci sa vnútri človeka, to, čo my nazývame Osobnosťou, ten cíti pravdu a chápe.
Ale dominujúce vedomie mu zakazuje dokonca sa pohnúť. A ihneď vzniká u človeka kopa starostí: buď sú to problémy so zdravím, alebo s niečím iným, ktoré sú oveľa dôležitejšie, než prežiť. Nie je to tak? (T: Áno.) A ak to zoberieme v ľudskom merítku, tak okamžite vznikajú kadejaké krízy, nejaké komplikácie – geopolitické, makroekonomické problémy, ktoré sa dostávajú do popredia. Teraz je celkovo situácia vyostrená, takmer až do jadrovej vojny.
Vedomie neverí až do bodu, kedy sa už nič nebude dať zmeniť
T: Zaujímavé, ako systém celkovo pripravoval ľudí. Ukazuje sa, že akákoľvek zmienka...
IM: A tu si povedala kľúčové – systém pripravoval ľudí.
T: Spracovával.
IM: Pravdaže. Veď je povedané – nikto nevie, kedy sa to stane. Skutočne to nikto nevie, pretože voľba je na ľuďoch. Ale keď bude voľba urobená, potom už bude všetko jasné.
T: K tejto aktivácii systému došlo práve v rozmedzí týchto generácií, ktoré teraz žijú a stretávajú sa s týmito informáciami. To potvrdzuje, že tieto udalosti sa skutočne odohrajú v rámci tej generácie, ktorá bola spracovávaná pomocou vedomia a médií.
Veď ľudia teraz naozaj veľmi neveria týmto informáciám. Niekto si myslí, že je to žart (IM: No samozrejme neveria), niekto si myslí, že je to podvod, že chcú na nich zase raz zarobiť.
IM: A vari to nie je tak? A koľko zarábali? Veď neustále zarábajú. Hovorila si o roku 2012, ako masovokomunikačné prostriedky toto všetko takpovediac propagovali.
Koľko ľudí na tom zarobilo? Verili tomu ľudia? Nie, neverili. Vedomie tomu neverí. Neverí až do bodu, z ktorého niet návratu. Ale keď už prichádza pochopenie, že „hotovo“ – vtedy sa začína panika. No vtedy už nemá zmysel niečo robiť.
Hlavné je získať Život
T: Jednoducho ide o to, nakoľko je v tom bode, do ktorého ľudia prídu, nakoľko je pre ľudí dôležité byť pripravení a konsolidovať sa spoločne preto, aby...
IM: Nuž, poviem to tak: nikto teraz nevie, akú voľbu urobí ľudstvo. No nech by to bolo čokoľvek, oveľa dôležitejšie je získať Život teraz a správne prerozdeliť hlavné zdroje, o ktorom som hovoril – čas a pozornosť. Kam ju človek vkladá, tým sa aj stane. Ak ju vkladá do Života, získava Život – a potom nie je dôležité, čo bude.
Všetci ľudia, ktorí sa tu nachádzajú, sú smrteľní. Skôr či neskôr sa všetko skončí. Ale čas beží teraz oveľa rýchlejšie a všetci to cítia. Je cítiť proces zrýchlenia času: nedávno bola jar a už je jeseň, len sme uvítali Nový rok a už je leto. No nie je to tak?
A všetci to pozorujú, dokonca malé deti. Ako sa hovorí „keď je človek malý, čas sa pomalšie vlečie, ale u dospelého beží rýchlejšie“, ale teraz aj deťom beží rýchlejšie.
Otázka je v tom, na čo márniš tento čas? A pokiaľ ho mrháš na pozemské a žiješ, povedzme, dnešným dňom, tak v dnešnom dni aj zostaneš. Ale dôležité je vstúpiť do zajtrajška, ktorý bude nekonečný. Toto je dôležité.
Takýto ľudia sa nemusia obávať. Ktovie, čo bude zajtra? A či bude zajtra? Pre nich určite bude. Toto je dôležité.
Čo môžu ľudia spraviť pre to, aby nastalo „Zlaté tisícročie”
T: Igor Michajlovič, na konci obdobia Križovatky, ak ľudia spravia voľbu smerom k duchovnému, k získaniu Života, v prospech...
IM: Vtedy získavajú dvanásťtisíc rokov, ako sa hovorí „Zlaté tisícročie.“ Ale časom sa to opäť skončí a opäť prídeme k tomu, k čomu sme prišli teraz. To je nevyhnutné.
T: Ale čo majú urobiť ľudia, aby predsa len nastúpilo „Zlaté tisícročie,“ aby to nastalo?
IM: Stať sa ľuďmi, slobodnými, slobodnými od diktatúry zvera. To je dôležité. Chápeš v čom je ešte problém?
Povedal by som to tak, že všetko negatívne, čo sa vnucuje v našej spoločnosti, je vytvárané menej ako jedným percentom všetkého obyvateľstva. To sú tí ľudia, ktorí sú úplne pod kontrolou vedomia ako súčasti systému, alebo, jednoduchšie povedané, sú to tí, ktorými manipuluje diabol. Ale oni sú veľmi aktívni a hluční.
A viac ako 99% sú pasívni. A oveľa menej z nich, omnoho menej, je ľudí viac-menej duchovne slobodných (zdôrazňujem – viac-menej). Tí, ktorí cítia – chápu, ale rovnako, ako aj zvyšných 98% (no dokonca viac ako 98%), sú pasívni.
Ale ak by všetci ľudia prestali mlčať, všetko by sa zmenilo. Nech by tamtí akokoľvek kričali a hulákali, tak, ako sa hovorí – v našom šepote by ich krik nebolo počuť. Nie je to tak?
T: To je kľúčové, že v šepote... že Duchovný Svet vlastne nie je hlasný, nie je hlučný, nie je ukričaný, ale hlboký a tichý...
IM: A načo kričať? To kričí vedomie. Diabol je vždy hlučný, nepokojný, pretože je smrteľný, je konečný. V ľudskom merítku systém existuje dlho, ale vo vzťahu k Duchovnému Svetu je to – okamih, systém je ako ilúzia.
Ľudia sa môžu zjednotiť
T: Igor Michajlovič, takáto otázka: systém vnucuje ľuďom pochybnosti o tom, či sa stihnú zjednotiť. Zdalo by sa, že len toľko času, ...
IM: Veľakrát sme o tom hovorili, že nikto nerozdeľuje ľudí tak ako diabol. Ale ľudská voľba spočíva práve v tom, komu slúžiť – Duchovnému Svetu či diablovi. Vari to nie je tak?
T: Áno.
IM: Kvôli tomu sa aj poskytuje práve tento čas, kvôli tomu im aj pomáhajú. Ale opäť – za ľudí nie je možné urobiť voľbu. Človek je vo svojej voľbe slobodný. Je to ten najvyšší dar, ktorý môže získať taká bytosť ako človek – je to právo voľby: Žiť alebo umrieť.
Hnutie ALLATRA - príklad mierového zjednotenia ľudí
T: Viete, akoby vedomie podceňovalo úlohu ľudí, ktorí sa môžu spolu zjednotiť.
IM: Ľudia dokážu veľa. A nič im nebráni zjednotiť sa, absolútne nič, okrem myšlienok v hlave, idúcich od diabla. Nič viac.
T: Veď práve účastníci Medzinárodného spoločenského hnutia ALLATRA sú príkladom toho... (IM: A dokazujú to.) ...áno, dokazujú to, že keď sa ľudia spoja, veľmi rýchlo...
IM: No mnohí nechápu, čo je to „ALLATRA.“ Nemáme jeden k druhému žiadnu finančnú zainteresovanosť. Nikto nikoho nevydiera, nikto nikomu nevnucuje žiadne náboženstvo, veď v „ALLATRA“ sú zjednotení ľudia rôznych náboženstiev sveta. Ľudia sú úplne slobodní a zjednocujú sa.
A práve to dokazuje, že ľudia sú schopní prekročiť cez satana. A je to pravda. Ale k tomu treba vyvinúť úsilie a vydávať svoju pozornosť na dobré, aj čas utrácať na dobré. Potom je možné všetko.
T: Skutočne, hovorili ste, že systém vnucuje rozdelenie. Ale práve naši účastníci sú príkladom tohto zjednotenia, konsolidácie ľudí, pretože koľko rôznych národností, koľko ľudí rôzneho sociálneho statusu a z rôznych kútov zeme dokazuje, že jednoducho...
Každý človek cíti, že nie je na tomto svete zbytočne
IM: Rozumieš, národnosť, statusy – to všetko je nanútené od satana. Ale ver, že niet rozdielov.
Medzi ľuďmi niet rozdielov. Anjel nemá národnosť, Anjel nemá pohlavie a nemá pozemský kapitál. To nie je jeho! To všetko sú veci pozemské. Vari to nie je tak?
T: Pravdaže.
IM: No tak a akýže je medzi nimi rozdiel? Kým bol, z akého bol rodu alebo aký mal kapitál? Ale hlavný ľudský kapitál to je práve ten Anjel vo vnútri. Jemu a výlučne Jemu môže prichádzať pomoc od Duchovného Sveta.
A vedomiu – od diabla, od samotného systému. Ak človek sníva o bohatstve, ak túži a je pripravený „predať dušu “, ako sa hovorí (ale nielen „dušu predať“, ale zradiť Anjela vnútri, zradiť samého seba, toho, kým je človek v skutočnosti), za nejaký cukríček, môže ho získať opäť len v tom prípade, ak bude výhodný pre systém.
Vtedy mu systém dá ten cukrík. No a čo? Nech by si dostal koľkokoľvek cukríkov, čo len s nimi budeš robiť? Naozaj potrebuje človek veľa, aby sa potešil? Vari je to potešenie? Jednoduchá otázka.
Je to potešenie pre tých, ktorí nevedia, čo je to Duchovný Svet a čo je to naozaj pravá Láska a čo je to úprimné pravé šťastie. Pre nich cukrík niečo znamená.
Ale keď je s čím porovnávať... V tom je zmysel. Nešťastie je v tom, že ľudia nevedia, čo strácajú a za čo vymieňajú svoj život. Veď každý človek cíti, že v tomto svete nie je zbytočne, že sem prišiel s nejakou misiou. Ale vedomie to okamžite zamieňa. A čomu sa ľudia začínajú venovať?
T: Myslia si, že spasenie – to je nahromadenie nejakého bohatstva. Veď systém to tak aj prezentuje, aj hovorí, že najskôr sa spasí ten, kto má prostriedky, kto stihne utiecť.
IM: Kam? Veď nikto sa z tejto sféry nevyšmykne, pokiaľ nezíska Život. Kam ujsť? Je len jedna Brána, ale tú si treba zaslúžiť. Kým sa treba stať – ničomným, čertíkom, či Anjelom? Preto sme to hovorili a porovnávali s nebesami, že človek sa musí vytrhnúť z tejto sféry. Brána do raja sa nachádza vnútri samotného človeka a nie kdesi v kozme.
Posledné časy - prežiť môžeme len vtedy, keď sa zjednotíme
T: A práve to je odpoveďou na otázku, ako je vôbec duchovnosť spojená s klímou a klimatickou situáciou...
IM: Áno, priamo to súvisí. Ľudia môžu v skutočnosti mnohé zmeniť. Môžu mať ľudia vplyv na klímu či niečo iné? Môžu. A príkladov na to je veľa, ale svet je teraz iný.
Uvediem jednoduchý príklad. Predstavme si: zišli sa všetci veriaci, všetkých konfesií, všetkých náboženstiev, všetci kňazi a všetci svätí, nech by boli akýchkoľvek hodností a akýchkoľvek titulov a všetci spolu by sa začali modliť, aby sa hora premiestnila aspoň o jeden milimeter. Stane sa to?
T: Nie.
IM: Samozrejme, že sa to nestane. Ale sestry Allat, o ktorých sme rozprávali, premieňali hory na roviny a roviny na hory. A to je pravda. Vari sa to nespomína? Môžu. Ale čo pre to treba? Stať sa ľuďmi a zjednotiť sa.
Doslova ešte chvíľočku a obdobie Križovatky sa skončí. Ale ani v takpovediac najpozitívnejšom výsledku, ak si ľudstvo zvolí cestu duchovného rozvoja a jednoty, ak prestanú mlčať všetci, ktorí sú aspoň trošku Živí, nebudeme sa môcť vyhnúť väčšej časti katastrof, ktoré sú už vytýčené. Povedzme to tak, prežiť môžeme, ale prežiť môžeme len spolu.
Toto nie je strašenie, áno, možno tomu neveriť. „Pomyslíš si, masér-futurológ rozpráva rozprávky, nemusíme tomu veriť“ – tak mnohým hovorí ich vedomie. A to je tiež pravda. Nie je to tak? Zlému sa nechce veriť. Ale zlému sa nechce veriť predovšetkým vo vzťahu k sebe.
____________
Nasledujúci článok: „Zodpovednosť každého človeka za svoj osud a budúcnosť ľudstva“. Časť 4
Relácia „KLÍMA. BUDÚCNOSŤ JE TERAZ” https://allatra.tv/sk/video/klima-buducnost-je-teraz