Radosť, to je prirodzená súčasť Života

Textová verzia relácie „KLÍMA. BUDÚCNOSŤ JE TERAZ“ s účasťou Igora Michajloviča Danilova. Časť 8

Ako získať radosť zo života? Čo nám v tom bráni? Aké  postoje vedomia? Radosť, to je prirodzený stav Osobnosti. Život a existencia, to sú dve rôzne veci. Vedomie existuje, ono nikdy nezíska Život. A ty, ako Osobnosť, môžeš začať Žiť.

 1:42:29 — 1:50:06

Predchádzajúci článok: „Načo sú na planéte potrebné pyramídy a ako ich možno aktivovať?. Časť 7

(Poznámka, skratky v texte: moderátorka Taťjana – T; Igor Michajlovič Danilov – IM)

Kvôli čomu vzniká v človeku zúfalstvo a depresia?

T:  Viete, zaujal ma ešte taký moment, že teraz veľké množstvo ľudí vo svete hovorí o tom, že na planéte sú počuť nejaké podivné zvuky. A, pravdaže, médiá chcú túto informáciu zatajiť a uviesť nejaké nepravdivé údaje. Jednoducho ľudia si všímajú, že vo všetkých kútoch planéty je počuť niekde škripot a niekde celú „dychovku“...

IM: Sú to zvláštne zvuky a sú podmienené určitými procesmi. Ale o tomto sa vedelo už pradávno a písali o tom ešte v dávnych dobách, že keď to nastane...

T: Anjel zatrúbi.

IM: No, dá sa to aj tak povedať. Sú to len znamenia, nič viac.

T: Vlastne aj v kontexte toho, ako sa to prejavuje i na fyziologickom, i na psychickom stave ľudí, chápeš, aké je aj v tomto smere dôležité, aby ľudia chápali, ako sa vyhnúť týmto procesom, ktoré sú vnútri nich a vedú k zúfalstvu. Aké je dôležité práve duchovné...

IM: A opäť, prečo u človeka vzniká zúfalstvo? Pretože žije vedomím. Rovnako ako zúfalstvo, tak i  depresie a všetko ostatné, to je neoddeliteľná súčasť práce nášho vedomia. Pre koho je to výhodné? Pre človeka? Nie. Tak pre koho je to výhodné?

T: Pre systém. Neznalosť (IM: Presne tak) a vnucovanie akejsi odsúdenosti…

IM: Avšak človek môže a je povinný aktívne vzdorovať samotnému systému. Môže u duchovne slobodného človeka vzniknúť depresia? Depresia, to nie je nič iné, ako prejav egoizmu, založený na skľúčenosti.

Ale ak v podstate človeku tento egoizmus chýba, ak žije inými – duchovnými hodnotami, tým, čo je skutočne dôležité, tak potom ako môže u neho vôbec vzniknúť? A ako ho môže systém skľučovať? Je to opäť manipulácia.

Radosť zo života: Prirodzený stav, ktorý nekončí

T: Veď ako dômyselne odvádza človeka od jeho prirodzeného stavu - stavu šťastia a radosti.

IM: Je to prirodzený stav, máš pravdu.

T: Áno. V dnešnej dobe si ľudia myslia, že radosť je nejaký náhodný stav.

IM: No veď z čoho dnes majú ľudia radosť? Potešia sa, keď nájdu peniaze, keď niečo zarobia, keď sa im niečo podarí. To je pre nich „radosť.“  Radosť sa nemôže skončiť. Radosť – to je trvalý stav,  je to prirodzený stav.

Ale ak len prichádza, tak prepáčte, to je obyčajná emócia, dočasná emócia. To je už údel vedomia, nič viac, keď sa dobré obrázky menia na zlé a podobne. No, dobré sa ukazujú zriedka, ale zlé často.

T: Takže vždy, keď sa človek nachádza v stave radosti, tak sa nachádza v prirodzenom stave a v stave Ducha Svätého?

IM: Nie, nie vždy, pozrime sa... Však chápanie „radosti“ ľudia vnímajú rôzne. Ak človek nevie, čo je to duchovný Život, tak samozrejme u neho sa to všetko zlieva... „radosť“ je chvíľková, spojená s egoizmom a všetkým ostatným.

Veď to sú predsa rôzne veci, úplne rôzne, absolútne protikladné. Láska, šťastie, radosť, ktoré vychádzajú z Duchovného Sveta, to, čo zažíva človek ako Osobnosť... vtedy je mu úplne jedno, čo sa bude diať s týmto vedomím a telom.

Ako môže človek získať radosť zo života?

IM: Ale ak je človek v moci systému, keď je skutočne otrokom satana, tak tu dochádza k manipulácii od vedomia. Veď mu diktujú programy v hlave, ktoré sa vnucujú, a človek ich vníma ako svoje. Rozprávajú mu: „Nikto na svete ťa nemá rád. Si taký biedny-nešťastný“. A človek leží a fňuká, skučí, čím len lekárom balamutí hlavu.

Ale v skutočnosti stačí urobiť čo? Stačí len poslať tieto myšlienky kade ľahšie, spolu s tým diktátorom v hlave. Naozaj začať Žiť naplno, ako by mal človek Žiť – a všetko sa dostane na svoje miesto. A ani zdravotné problémy neznepokojujú, ani pracovné, ani nič iné na svete. A všetko sa urovnáva, všetko...

V konečnom dôsledku to nie je podstatné, keď hovoríme o Živote a smrti, sú to neporovnateľné veci. No nie je to tak? (T: Áno.) Ale pre vedomie sú mimoriadne dôležité. Sú oveľa dôležitejšie, ako, povedzme, duchovná sloboda. Avšak duchovná sloboda sa v chápaní vedomia zamieňa  nábožnosťou. Ale opäť, to sú rôzne veci – nábožnosť a duchovná sloboda.

Všetko je to obyčajná práca systému na základe pýchy, jednoducho sebaklam. A opäť, otázka sebaklamu. V skutočnosti to nie je sebaklam, keď sa hovorí, že človek klame sám seba. V skutočnosti práve démoni klamú Anjela, a nie že on klame sám seba.

Postoje vedomia, ktoré “uzatvárajú” cestu k Životu

T: Igor Michajlovič, je tu taká otázka, ktorá ešte nie je vyriešená v hlavách ľudí, stretávame  sa s ňou aj v komentároch, keď ľudia hovoria o tom, že: „Keď sa očistím od negatívna, (IM: Nikdy sa neočistí.) očistím od zla, potom budem žiť“.

IM: Nikdy sa  neočistí. Keď človek začína hovoriť podľa takýchto kritérií: „Keď sa očistím, alebo keď získam Život...“ Nikdy ho nezíska, pretože za neho hovorí satan v hlave. Treba konať a nie plánovať. Plánuje systém, Anjel neplánuje, on koná.

Ak bude vták plánovať každé mávnutie svojho krídla, nikam nepoletí, dokonca ani nevzlietne. Ide to zvnútra. Potrebuje vzlietnuť – tak vzlietne. Jednoduchý príklad: skús sa prebehnúť, rozmýšľajúc o každom kroku, kam položiť nohu, ako má pracovať sval. Pobežíš? Samozrejme že nie.

T: Vedomie chcelo jednoducho skontrolovať každý tento krok, a tak zasahovať... 

IM: Samozrejme. Tým že pomáha, v skutočnosti akurát uzatvára túto cestu a vytvára takéto postoje: „Keď získam duchovnosť“. Môžeš získať duchovnú hodnosť, ale nie duchovnosť. V tom je zmysel.

T: Áno. A na druhej strane je, že: „nikdy sa nezbavíš negatíva,“ (v tom zmysle, že je to súčasť duálnej podstaty). A že „Život môžeš získať aj keď je negativita niekde v pozadí.“

IM: Nie, nie je to tak… „Nikdy sa toho nezbavíš.” A opäť je to len diktát systému. A v tomto prípade hovorí o sebe. 

T: „Nedokážem získať život.”

IM: Vedomie nikdy nezíska Život. Je to len program a program nemôže Žiť. On existuje. Život a existencia – to sú rôzne veci.

Preto na jednej strane neklame, keď hovorí o sebe. Ale je zlé keď to vnucuje Anjelovi vnútri človeka, keď to Osobnosť prijíma za svoje. Vtedy sa aj Osobnosť stane súčasťou čoho? Vopred mŕtveho systému a dostáva to, čo si zaslúžila. Všetko je spravodlivé, všetko je čestné.

_______________

Nasledujúci článok: „Hodnota Života je oveľa vyššia ako všetko pozemské“. Časť 9

Relácia „KLÍMA. BUDÚCNOSŤ JE TERAZ“ https://allatra.tv/sk/video/klima-buducnost-je-teraz