Rozvoj Osobnosti na duchovnej púti
Text relácie „Sloboda od diktatúry zvera vnútri teba“. Časť 8
01:38:53 – 02:00:56
V čom je rozdiel medzi rozvojom Osobnosti a rozumovým rozvojom. Čím sa začína duchovná cesta. Denník – základný nástroj práce na sebe. Ako správne zapisovať myšlienky. Ako má konať Osobnosť pri atakoch vedomia. Duchovným treba Žiť a nie sa zaoberať.
Predchádzajúci článok: 7. časť „Ako hry vedomia priťahujú pozornosť človeka a odpútavajú ho od Života“
Nebezpečnosť ilúzií na duchovnej ceste
Žanna: Je tu otázka od ľudí, ktorí si píšu denník. Všetko je v poriadku, človek si začal písať denník, začína si zapisovať myšlienky. Hovorí: „No nepomáha to, rovnako to tlačí, rovnako to zviera“. A tu je taký moment, akoby z pozorovaní a človek sám sa akoby podelil.
V nejakej chvíli položil otázku, že už akoby pozorujem a už vidím tento mechanizmus, ktorý sa spúšťa pre čosi. A prišlo na to, že on tento denník začal písať preto, aby druhým povedal, ako na neho vplýva vedomie (Igor Michajlovič: Správne), ako ním manipuluje. A porozprávať o mechanizme.
Igor Michajlovič: Jednoduchá otázka: A urobil človek voľbu a precítil on, že on nie je zver? Nie. Kto urobil voľbu? On precítil, že je to možné. Mal chvíľku takéhoto uvedomenia. A v rovnakom čase sa zapojil kto? Zvieratko. A toto vnútorné zviera začalo túto hru a ono ju riadi. A chce to preto, aby tak vyzeralo a nie bolo (Žanna: Maska svätého), zdať sa svätým. Áno, ale nebyť ním.
Všetko je to hra. Podarí sa niečo? Nepodarí, pretože človeka ako Osobnosť jeho druhá časť – smrteľná, ona ho zaviedla do hry a klamstva. Prečo? Preto lebo človek v skutočnosti nesmeruje k Bohu. On sa nesnaží pochopiť, kto je a o čo tu ide.
Žanna: Zahral sa.
Igor Michajlovič: To znamená, že on žije ilúziou. Jemu sa páči táto ilúzia. „Načo sa mám namáhať, načo, ak všetci tak žijú, aj ja budem?“ - no jednoduchý pokyn pochádzajúci z vedomia.
Ako správne zapisovať myšlienky do denníka
Tatiana: Igor Michajlovič, mohli byste odpovedať na otázku: „ Ako si správne zapisovať svoje myšlienky, podrobovať ich analýze?..“
Igor Michajlovič: Nie, analýza zapája akurát… No je tu jednoduchý mechanizmus. Keď prichádza myšlienka k človeku, napríklad urobiť niečo zjavne negatívne, ale človek si to už uvedomí, keď kontroluje svoje myšlienky, pochopí, že nie sú jeho. Chápe, že mu prichádzajú, on si predsa neobjednal myšlienku.
Napríklad, zobrať tebe a uraziť sa na ňu? Alebo, ona sa na teba inak pozrela. Taká všeobecná banálna fráza, však? Ty chápeš, že ťa ono dlávi a toto si aj zapisuješ. Že dnes o toľkej hodine (dátum a čas), každý deň si zapísala. Trebárs 10:45 prišla takáto myšlienka. A to je všetko.
Myšlienka odíde hneď, len čo ju zapíšeš. Ak ju tu začneš analyzovať, prečo ti prišla taká myšlienka, spúšťaš prácu vedomia a stretávaš sa so lžou. Tu ťa čivava začína klamať, hrať sa s tebou ako s bábikou.
Tatiana: Niečo v tebe nie je v poriadku.
Igor Michajlovič: Samozrejme.
Žanna: A ešte to znie ako priamy rozkaz.
Igor Michajlovič: Alebo v nej nie je v poriadku, všakže.
Prečo prichádzajú myšlienky, ktoré si si neobjednal
Igor Michajlovič: A ty si presne zapisuješ myšlienky, ktoré si si neobjednala. Oni k tebe prichádzajú. Si zaujatá napríklad nejakými výpočtovými procesmi, spočítavaš a odpočítavaš a práve prichádza myšlienka, že niekto sa nespravodlivo k tebe choval.
Prepáč, čím sa zaoberá tvoje vedomie? Ono vypočítava nejakú druhú odmocninu z čohosi. A tu ti prichádza myšlienka, že niekto sa k tebe správal nesprávne. Načo ti to je teraz potrebné? Prečo tvoje vedomie namiesto toho, aby sa zaoberalo matematikou, začína tebou manipulovať a odvádzať ťa?
To je sloboda myslenia? Nie. To je práve to, čo si treba zapísať. Chápeš? Pretože prišla nejaká myšlienka. Prečo prišla práve v tento moment? Pretože namiesto toho, aby si zastavoval a držal na pevnom vodítku svoje vedomie, zastavoval ho pracovať, ty si uvoľnila toto vodítko, chápeš?
A v tento moment, keď si ho uvoľnila, rozptýlila si sa a viac pozornosti si venovala nie vnútorným duchovným procesom ale materiálnemu. A v tvojom vedomí sa objavil určitý stupeň slobody a ono ťa hneď začalo zahlcovať chaosom.
Je to jednoduchý príklad, povedzme, keď je v počítači nainštalovaný antivírus. Len čo zoslabne, hneď sa začína zahlcovať haraburdím, všakže? No tak sa to v skutočnosti deje.
Duchovným treba Žiť a nie sa zaoberať
Žanna: Áno. Tiež je také nesprávne pochopenie, keď sa človek začína zaoberať duchovným, začína obviňovať zo svojich nešťastí, všeobecne za všetko zlé čo sa mu deje, práve skutočnosť, že za začal zaoberať duchovným.
Igor Michajlovič: No, ja to poviem takto: ak sa človek začína zaoberať duchovným, je správne, že sa obviňuje. Duchovným treba Žiť a zaoberať sa môžeš športom, alebo niečím iným. No ak sa on zaoberá duchovným, zaoberá sa - to vedomie sa zaoberá. Rozdelenie činností - to už predpovedá dočasnú záľubu. Nie je možné dočasne sa oddávať Životu.
Samozrejme, vedomie sa bude hrať, ak je také nastavenie. A veď človek neklame, keď o tom píše. On hovorí: „Zaoberám sa duchovným rozvojom“. Už z tejto frázy je zrejmé, nepoznajúc a nepočujúc človeka, že vedomie sa začalo s ním hrať.
Prečo? Pretože človek mal duchovné vzplanutie. Zakúsil túto potrebu k slobode a láske a pocítil, že je to možné. Pocítil, že on… On nie je zviera. Pocítil, že je viac, že v skutočnosti je v ňom časť z Duchovného sveta a že sa môže stať súčasťou Nekonečného sveta.
A v tomto momente vedomie zareagovalo. Zahltilo ho emóciami, zahltilo ho všetkým možným, dalo mu praktiky väčšinou pochádzajúce od vedomia. Teda on si zobral nečistý inštrument. A aj keby čistý inštrument, aký je v tom rozdiel? Ono mu dalo inštrument, ono mu všetko dalo a hneď ho za to všetko obvinilo. Teda odpútalo ho a povedalo: „No, začal si sa zaoberať duchovným a pozri: stratil si tu, tu, tu, aké ti to prinieslo škody. A čo si získal?“
Prepáč a čo môžeš dostať od duchovnej slobody v materiálnom svete? Jednoduchá otázka.
Čím sa začína duchovná cesta
Žanna: A čo si čakal?
Igor Michajlovič: Čo je to, Aladinova lampa? Ale keď začínaš Žiť, tak získavaš s každým krokom stále viac Života, viac Lásky, viac šťastia, viac pochopenia. Viac pochopenia ilúzie tohto materiálneho sveta, diktátu prostredníctvom tvojho vedomia, diktatúry koho? Satana, áno? Toho, koho nazývame Satanom. V náboženstvách a všade.
A ty pochopíš, že si duálny, že je v tebe časť od Boha a časť od Satana. Máš živú časť a máš smrteľnú časť. A spoliehať sa vo vedomí, že niekedy sa tvoje telo opäť sformuje, že? No práve vo filme „ATLANTÍDA“ je o tom veľmi dobre povedané. To všetko sú rozprávky. Nikdy. Čo je zničené, to je zničené.
Ja hovorím: prvé, čím sa v skutočne začína duchovná cesta, – to je kontrola myšlienok. Neprijímaj negatívne a budeš dostávať dobré. Neprijímaj negatívne rady, neprijímaj hnev, neprijímaj nenávisť – všetko čo ťa utláča. Neprijímaj zlú náladu. Všetko pochádza z egoizmu. Hovoria „depresia“. A čo je to depresia? Vyššia forma egoizmu, o tom sme už neraz hovorili.
Tatiana: Nečinnosť.
Igor Michajlovič: Samozrejme, nečinnosť. A sebaláska. Načo máš ležať, stenať, fňukať, že ti je zle? No, páči sa to. To znamená, že ty máš z toho pôžitok, ak tým žiješ. Nie je to tak?
Tatiana: Áno, pripomína mi to, keď ste hovorili…
Jednoducho začni milovať ľudí, ich Anjelské zložky
Igor Michajlovič: Prestaň sa zaoberať svojou čivavou a nauč sa ľúbiť ľudí, ich Anjelskú súčasť. Nie je možné milovať zvieratko. Je možné sa pohrať, vážiť si, no… Ale ty predsa nie si zviera, ak si pochopil, že si Živý.
Žanna: Áno. To je ako tento príklad: „A ako vrátiť toto nadšenie? Ja sa prebúdzam...“
Igor Michajlovič: Ak táto otázka pochádza z vedomia, potom nijak.
Žanna: Áno.
Igor Michajlovič: Opäť platí, potrebuješ nadšenie alebo emóciu, ktorá nasledovala? To je všetko.
Žanna: No áno, všetko.
Ako získať Život na duchovnej ceste
Fragment z relácie „Sloboda od diktatúry zvera vnútri teba“ s účasťou Igora Michajloviča Danilova.
Tatiana: Taktiež častá situácia: po katarzii či nejakých životných problémoch človek si kladie otázku: „Ako sa mám vrátiť k pocitom?“ a hľadá nejaké konkrétne riešenie konkrétnej situácie.
Žanna: „Poraďte mi, prosím...“
Igor Michajlovič: Samozrejme. A hľadá vedomím, všakže?
Tatiana: Áno, nie že by…
Igor Michajlovič: Ako to mám získať? Prepáčte, ty môžeš nadobudnúť nové ponožky alebo šiltovku, to môžeš.
Tatiana: Nová odpoveď, áno, nová cesta.
Igor Michajlovič: Áno, ale ako môžeš získať Život? Nijak, pracuj. Jednoducho treba Žiť.
Žanna: Vedomie prosto neuspokojuje táto odpoveď, ktorá už je. Teda akoby táto otázka…
Igor Michajlovič: Potrebuje nové.
Tatiana: Áno.
Žanna: Potrebuje nové, obzvlášť pre mňa. Možno, že sa ma to netýka. Téma, že „ja som iný ako tamten človek, my sme rozdielni“.
Igor Michajlovič: Samozrejme, rozdielni, všakže.
Žanna: Veď táto situácia je pre neho dobrá, ale v mojom prípade je to v skutočnosti iné.
Igor Michajlovič: A obzvlášť v mojom, pretože môj život je najťažší.
Žanna: Áno, ja mám najväčšie problémy.
Igor Michajlovič: Áno, tak ma utláča, ale ja som taký… Ja som tak duchovne silný, že sa až bojím uškodiť ľuďom. Vieš, no…
Žanna: Preto určite nebudem nič robiť.
Igor Michajlovič: Samozrejme, zostanem psom. Ak chceš žiť ako pes, tak ži, kto ti bráni? Nikto nie je proti.
Rozvoj Osobnosti: vyberaj Lásku a budeš šťastný
Tatiana: Nie je potrebné hľadať nové riešenia, nové cesty, keďže je vždy vo všetkých situáciách cesta návratu k pocitom, je vždy jedna cesta.
Igor Michajlovič: Voľba.
Tatiana: Voľba Lásky.
Igor Michajlovič: Jednoducho voľba. A my sa opäť vraciame k čomu? K banálnej voľbe. Voľbe Lásky. Vyberaj Lásku a budeš šťastný. A ak si nešťastný, to znamená, prepáč, že si pes. No nie je to tak?
Tatiana: Áno.
Igor Michajlovič: A inak, z akejkoľvek strany, ak sa trápiš, si nešťastný, ničíš samého seba, ak ťa mučia a trápia myšlienky, to znamená, že sa ti to páči, že si súčasťou živočíšneho sveta, ty to financuješ. Ži tak, nech ti je dobre, ak sa ti to páči, ak všetkých kritizuješ, ak si takýto jediný na tomto svete.
No páči sa ti byť takýmto – je to tvoja voľba. No pripusťme, povedzme, prežívať za tohto človeka alebo pokúsiť sa niečo z neho urobiť? Načo? Nie, to...
Cesta k skutočnej Slobode
Žanna: A čo je teda skutočná sloboda?
Igor Michajlovič: Skutočná sloboda? To je Život. To je Láska. To je Láska Božia. To je skutočne Sloboda. Je to sloboda od diktatúry čivavy alebo slona, no, u koho ako. To už je Život, pretože človek cíti Život.
Žanna: Ako to má človek pochopiť?
Igor Michajlovič: Ako to pochopiť? Prísť k tomu. Skutočne začať Žiť.
Žanna: To znamená, keď sa ešte zmieta: „Som šťastný či nešťastný?“...
Igor Michajlovič: To je vedomie.
Žanna: Ak si kladie otázky…
Igor Michajlovič: Pokiaľ vznikajú tieto otázky: „Som šťastný či nešťastný?“, potom je nešťastný. To nemôžu byť otázky od Osobnosti. Osobnosť buď žije alebo nežije. Všakže? Buď je v otroctve, alebo je slobodná.
Áno, za slobodu je potrebné zabojovať, áno, je nutné prekonať neľahkú cestu. Odmietať negatívne – to je už vzdorovanie, to už je obhajovanie Anjela. Keď si vyberáš dobré, keď si vyberáš Lásku, cítenie, keď si vyberáš Život alebo jednoducho pozitívum... Veď všetko sa začína z pozitíva.
Vedomie hovorí: „Všetko je zlé“ a ty hovoríš: „Ja nechcem, aby som mal takúto myšlienku. Ja chcem vidieť dobré, chápeš. Ja chcem, aby všetko bolo dobré“.
Ono hovorí: „Ako ty môžeš vidieť dobré, keď pozri: všetko je zlé“. „Dobre, ja sa otočím a budem sa pozerať na dobré“. A tu vedomie hovorí: „Aj tam je zle“. „No, pre teba zle a mne je tu dobre. Vidím blankytné nebo“.
Žanna: A akože ja môžem..?
Igor Michajlovič: Prepáčte, čo je to vôbec za farba? No obrus takejto farby. Čo tu je zlé, veď je to veselá farba. Nie je tak?
Žanna: Áno.
Igor Michajlovič: Čo je tu zlé? Samotný život, samotný proces života, dokonca aj život v tele, v matérii, tiež prináša ohromnú radosť. On prináša radosť preto, lebo chápeš, že je to dočasné, rozumieš? Už to je skvelé, veľkolepé. V tom, že je niečo ďalej a väčšie a ty to môžeš získať. Ty si to už aj získal, ak si si to uvedomil. To už je veľa.
A vedomie bude po celý čas dorážať. Veď je to vedomie. Je prostredníkom medzi mŕtvym a Živým svetom, medzi Anjelom a zverom. Akože ináč?
Pocitové vnímanie
Tatiana: Ako komunikovať s ľuďmi, u ktorých je všetko zlé?
Igor Michajlovič: Povedzme si, neexistujú ľudia, u ktorých je všetko zlé. Zlé je u ich zvieratiek. A ty komunikuj s Anjelom. Ak ťa život núti v práci, v živote komunikovať so zvieratkom, no komunikuj, ale ty už chápeš s kým sa rozprávaš. Je to systém, zver. On teraz rozkazuje ošklbanej sliepke. No, čo sa dá robiť? Ľúto ti je sliepočky, že. Ak môžeš pomôcť - pomôž, ak nie – potom je lepšie mlčať, veď je to jej voľba.
Tatiana: Igor Michajlovič, a keď prebieha dialóg v daný moment, kým sa rozprávajú dve vedomia a Osobnosti na pocitovej úrovni, ako sa prebúdza?..
Igor Michajlovič: Počkaj. Dialóg, keď sa rozprávajú dve vedomia, Osobnosti a Osobnosti…
Tatiana: No, vedomia sa rozprávajú oddelene.
Igor Michajlovič: Veď práve v tento moment, kým sme rozoberali tvoju otázku, kto v nás komunikoval? Vedomie a vedomie, všakže? A prečo? Pretože sme sa snažili parafrázovať alebo porozumieť tvojej otázke. Normálne.
Tatiana: Jedna strana.
Igor Michajlovič: Počujú, chápu, analyzujú. Ale existuje aj iné vnímanie – pocitové. Ono hovorí o inom. A práve tento vnútorný dialóg, on sa z nejakého dôvodu vôbec netýkal nášho dnešného rozhovoru. Ale o to nejde. Jedno druhému neprekáža, nie je to tak?
Tak. Ako o tom povedať ľuďom, ktorí to nepoznajú? A načo im to bude? Jednoduchá otázka, napríklad: „Prečo vysvetľovať prváčikovi z čoho sa skladá neutríno“? Ak doteraz mnohí poriadne ani nevedia, čo je to vlastne neutríno.
A my budeme prvákovi vysvetľovať, čo je to neutríno, ktorý ešte, prepáč, nepozná dobre ani abecedu. No na čo? Keď to bude potrebovať, nájde to, naučí sa, preštuduje.
Tatiana: A môže sa stať, že jeho Osobnosť rýchlejšie odpovie?
Igor Michajlovič: Nie Osobnosť. Zapojí sa vedomie, mágiou. Chápeš? Nič zaujímavé nebude. A mágia, ona priťahuje: akýsi super hrdinovia, mimoriadne možnosti.
Nie sú žiadne mimoriadne možnosti a super hrdinovia, to všetko sú rozprávky. To, čo je vedľajšie, a je neprijateľné pre túto trojrozmernosť, je absolútne prijateľné tam, v živote. Jedno druhému neprekáža.
Rozvoj Osobnosti a rozumový rozvoj – v čom je rozdiel?
Žanna: Na rozvoj Osobnosti. My sme sa akoby dotkli týchto otázok. Ale to, že človek myslí, že rozvíja Osobnosť a robí niečo: učí sa jazyky, študuje niečo, zaoberá sa…
Igor Michajlovič: To je správne. Poviem to takto: je to skvelé (Žanna: Áno) ak si človek myslí, že sa rozvíja ako Osobnosť. Pojem Osobnosti je vo všeobecnom chápaní skreslený. Anjelska zložka, čiže človek – to je Osobnosť, zvieracia zložka – to je jeho smrteľné vedomie. Je to jednoduché jasné pochopenie: čierne a biele. Iného, tretieho, šedého niet.
Ale v obyčajnom ľudskom ponímaní, keď všetko prebieha pod diktátom vedomia, tu Osobnosť býva chápaná ako vedomie – to, čím... tak toto povrchové „ja“, ktorým človek akoby aj vníma samého seba, všakže? A rozvíjajúc samého seba ako Osobnosť (tým myslíme rozvíjanie seba ako čivavy), ja môžem dorásť, povedzme, do nejakého významnejšieho zvieraťa, napríklad, do pekingského palácového psíka, chápeš? On je o pár kilogramov ťažší. No veď „sa učím jazyky“.
To, že sa vedomie učí jazyk – to je skvelé, ono sa musí. Ale všetko by malo prebiehať trošku ináč. Ak sa kvôli práci musíš učiť čínštinu, angličtinu, francúzštinu, to je jedno, proste nejaký iný jazyk, to sa dá ľahko urobiť.
Ty ako Osobnosť dáš príkaz a vedomie ho plní. Keď začína kňučať a prestáva pracovať, ty ho prestávaš prikrmovať, teda zmenšuješ prísun sily pozornosti. A ono začína s veľkým potešením, rovnako ako hladný kocúr začína žrať cibuľu, tak sa aj ono začína učiť čínštinu.
Všetko je veľmi jednoduché. Prečo? Pretože kvôli práci je to nevyhnutné. Ak je to nevyhnutné - musí sa učiť. Tvoje vedomie sa nemôže slobodne prechádzať, musí plniť to, čo je nevyhnutné.
No tu práve niektorí môžu vyhlásiť: „A čo teda tvorivé procesy?“ Skvelé, veľkolepé, jednoducho nádherné. Rovnako ako akákoľvek tvorba. Ak by neexistovali takéto príjmy, my by sme nevedeli o Bartinim, Teslovi. Môžem veľmi dlho vymenovávať. Títo ľudia ovládali základné praktické znalosti.
Mimochodom, títo dvaja (my sme už o nich hovorili), sa v detstve prakticky v jednom ústave učili tým istým metódam. Ak by sa to neboli naučili... Ale žiaľ, vybrali si materiálne a nie duchovné. Ale ak by to neboli vedeli, neboli by sa stali tými, kým sa stali.
A v skutočnosti oni aj vo všeobecnosti veľmi rýchlo posunuli evolúciu, povedzme že, revolučnými cestami (Žanna: Áno). Ale bolo by lepšie, keby sa stali duchovne silnými.
Žanna: Duchovne vyvinutými.
Igor Michajlovič: Samozrejme.
Žanna: To je oveľa cennejšie, tým viac, že je to večné.
Igor Michajlovič: ...ako technicky.
Žanna: To je získanie Života.
Igor Michajlovič: Je to skvelý príklad ako odpoveď tým, ktorí hovoria: „A čo teda tvorba?“ Tak sa aj robí tvorba. Vedomie pracuje v tých rámcoch, ktoré ono potrebuje. Ale ono nesmie tebe ako Osobnosti diktovať, čo musíš zažívať, čo musíš vytvárať a čo musíš vnímať a nevnímať, na koho sa máš uraziť, na koho krivo pozerať a podobne.
Ako má konať Osobnosť pri atakoch vedomia
Žanna: Taká otázka o činnosti a nečinnosti. Teda keď vedomie útočí na Osobnosť a Osobnosť v túto chvíľu no akoby… Človek nechápe, že je Osobnosť a začína byť nečinný, v zmysle prijať tento útok, prijať vnucované.
Igor Michajlovič: Potom niet útoku. Ja chápem, že ľudia dávajú otázky a ty ich interpretuješ. Ale tu je u nich zmätok. Človek, ktorý seba nevníma ako Osobnosť, nemôže zažívať útoky od zvieraťa (Žanna: Áno). Chápeš?
Vedomie začína rozdeľovať, oddeľovať jednu myšlienkovú časť svojho procesu myslenia, ako akási osobnosť vytvára jedno zo svojich maličkých „ja“ a začína obhajovať. To sú hry hercov v tvojom vedomí. Jeden si nasadzuje masku tvojej Osobnosti, druhý – zlého zvieraťa (Žanna: Ako dobrý a zlý herec) a začínajú pred tebou rozohrávať, všakže. A keď ty pozoruješ tento proces, ty chápeš.
Jednoduchý príklad pre ľudí, ako rozoznať túto hru. Veď ty vidíš, že v tvojej hlave rozohrávajú dvaja herci. Ty si práve ten, čo sedí v sále, - veď ty aj si Osobnosť. Jednoducho v tebe jedno a to isté vedomie sa ľahko delí, ako napríklad v počítači obrázok, všakže? Teda sa môže deliť ako sa mu páči, rovnako aj vedomie – ono sa delí ako sa mu páči a teba krátko a dobre, povedzme to kultúrne, klame.
Žanna: Áno. Je ešte jedna otázka, ako teda ja, ako Osobnosť, ako by som mal reagovať?
Igor Michajlovič: Na čo?
Žanna: Čo by som mal robiť, keď na mňa…
Igor Michajlovič: Zakázať zaoberať sa nezmyslami. V prvom rade ako Osobnosť alebo preto, aby si pochopil Osobnosť…
Žanna: Z čoho pozostáva táto činnosť Osobnosti?
Igor Michajlovič: Konanie Osobnosti – nechať prichádzať myšlienky o krásnom, pozoruhodnom, o tom, že susedka (a obidve máte tmavé oči) má krásne tmavé oči. Čo ešte? Krásne šaty. Pozrite akej peknej farby, či jedny alebo druhé, že? V skutočnosti harmonická krásna farba.
Nasycovať sa a kochať sa tým. Zakúšať pocit radosti a Lásky. A to je všetko. Chápete, hovoríte: „Akože všetko?“ A je to všetko. Chápeš?
Žanna: A ako toto a toto, a toto, a toto?
Igor Michajlovič: A táto otázka je z vedomia: „A ako toto a toto?“ A ty sa zamkni na tomto. A pochopíš ako sa ono zarazilo a začalo kývať chvostom. A zistilo sa, že toto nie je Osobnosť a zdá sa, že to nie je vedomie, to nie si ty, a do čerta, čo... Ale ak ty budeš počúvať tento chvostík, on ti začne vládnuť.
Všetko je jednoduché. Jednoducho sa zastavuješ tvrdo a zreteľne - na pozícii prekrásneho, šťastného a dobrého. No ty vieš, že v tento moment musíš urobiť toto, toto, toto, napríklad, ísť do obchodu, postaviť niekoľko poschodí budovy, ak si napríklad staviteľ. Teda išiel si do obchodu, postavil niekoľko poschodí budovy. Kocháš sa krásou napríklad toho kameňa, z ktorého staviaš budovu. A prečo by nie?
Žanna: To, čo potrebuješ urobiť pre rodinu, pre tvoje nejaké bývanie...
Igor Michajlovič Prichádzaš domov a raduješ sa, akú máš rodinu.
Žanna: Áno, ale toto neprekáža.
Igor Michajlovič … aj keď ťa všetci nenávidia a chcú ťa zmlátiť. To ich zvieratá ťa chcú pohrýzť. A oni ako ľudia zažívajú utrpenia. Pochopiteľne, že ty im nemôžeš pomôcť, nemáš ich nútiť učiť sa to, čo ty praktizuješ, všakže? No nie si povinný.
Je to sloboda voľby a nesmieš vnucovať svoje. Ale pochopiť to ich môžeš, môžeš súcitiť, správne vybrať svoje chovanie, aby si nedráždil ich zvieratká. Načo dráždiť psov? Budeš menej pohryzený.
__________________
Nasledujúci článok: 9. časť „Ako sa prestať znepokojovať a začať Žiť priamo teraz“
Relácia „Sloboda od diktatúry zvera vnútri teba“: https://allatra.tv/sk/video/sloboda-od-diktatury-zvera-vnutri-teba