Živý rozhovor s I. M. Danilovom — strany 1 – 4

Text relácie „Vedomie a Osobnosť. Od vopred mŕtveho k večne Živému“ v redakcii Anastasie Novych. (Vysvetlenie skratiek v texte: vedúca Taťjana  – T; Igor Michajlovič Danilov – IM; Žanna – Ž; Voloďa – V; Andrej – A)

Živý rozhovor

OD VOPRED MŔTVEHO K VEČNE ŽIVÉMU

VEDOMIE A OSOBNOSŤ

00:00:00 - 00:11:41

VIDEO č. 1

„Vo svete nás učia len rozumu, pamäti, vedomostiam a logike. Ale pri poznávaní Pravdy je nutné osvojenie si vyššieho stupňa sebazdokonaľovania, uvedomenia a chápania tých hlbokých pocitov, ktoré vychádzajú z Duše. Veď duchovná skúsenosť sa nachádza za hranicami rozumu...“  z knihy „AllatRa“

T: Dobrý deň, milí priatelia! V priebehu života sa menili podmienky života spoločnosti, civilizácie. Ale nemenným zostáva jedno – samotný človek, jeho vnútorná dualita a otázka skutočného zmyslu jeho prebývania tu. Týmto zmyslom života po všetky časy bolo a zostáva Duchovné oslobodenie, ktoré sa dosahovalo skrze praktickú skúsenosť poznávania seba, svojej skutočnej podstaty a tiež cestou zdokonaľovania v rôznych duchovných praktikách. Téma našej dnešnej relácie je – „Vedomie a Osobnosť. Od vopred mŕtveho k večne živému“.

VIDEO č. 2

VEDOMIE A OSOBNOSŤ.
OD VOPRED MŔTVEHO K VEČNE ŽIVÉMU.
PROROCI. INKULTURÁCIA. OBRAZ A PODOBA.
MÁGIA A REINKARNÁCIA. ČLOVEK JE STVORENÝ DVAKRÁT.  
AUTOGÉNNY TRÉNING. MEDITÁCIA. DUCHOVNÁ PRAKTIKA.
ČO ĽUDIA NEVIDIA?! ČO JE TO SYSTÉM A VEDOMIE?!
OSOBNOSŤ A DUCH. AKO SA STAŤ SLOBODNÝM.
FYZIKA NADPRIRODZENÉHO. NEPOZNANÉ.
DUCHOVNÁ SKÚSENOSŤ. SKUTOČNÝ ŽIVOT.
OTÁZKY. ODPOVEDE PRAKTIKOV.  
PRAVDA USVEDČUJÚCA SYSTÉM,

NAVŽDY ŤA MENIACA!
V RELÁCII: „VEDOMIE A OSOBNOSŤ.

OD VOPRED MŔTVEHO K VEČNE ŽIVÉMU“.

 

T: Dnes sú mojimi spolubesedníkmi: Igor Michajlovič Danilov, Žanna, Voloďa a Andrej.
Igor Michajlovič, po pozretí cyklu relácií „Pravda je pre všetkých jedna“ s Vašou priamou účasťou, ľudia z rôznych krajín sveta poslali pozoruhodné vyjadrenia. Tieto odozvy sú rôznorodé, ale, čo je dôležité, že mnohí ľudia, ktorí videli zvlášť predchádzajúcu reláciu, prvýkrát v živote pocítili Vaše mlčanie, duchovne naplnené, na pre nich úplne novej úrovni duchovného vnímania. Mnohí z nich precítili, čo sú to hlboké pocity, to bezhranične duchovné, ktorého časť je v nich samotných.

IM: To je tá neoddeliteľná časť, ktorá by mala dominovať u všetkých ľudí. Je to prirodzený stav pre normálnych ľudí.

T: A toto oni v sebe odhalili, toto hlboké chápanie podstaty bez slov, ktoré sa výrazne líši od obvyklého myslenia a práce vedomia.  

IM: To znamená, že nie je všetko stratené.

T: Pritom je potešujúce, že si mnohí všimli ten moment, že najdôležitejší dialóg v skutočnosti neprebiehal slovami, ale na úrovni hlbokých pocitov. A po rozhovore porovnávali to, čo sa dialo, s objavením sa akéhosi prameňa alebo s oceánom nekonečnej radosti...

IM: A čo je tu zaujímavé. Často mi mnohí kládli otázku o jedinom jazyku alebo o prajazyku. Ale nás v minulej relácii pochopili ľudia, ktorí absolútne nepoznajú ten jazyk, ktorým hovoríme. Myslím verbálne.

T: Taký zaujímavý moment... ľudia po prezretí relácií vnikli do hlbokého zmyslu svojho náboženstva, jeho základov, do dôležitosti tých duchovných znalostí, ktoré sa odovzdávali cez jeho Prorokov. A našli pre seba ten počiatočný oporný krok v duchovnom, z ktorého sa začína chápanie základov ich náboženstiev a vier... V tejto súvislosti by som chcela prečítať niekoľko listov.

„Bismillahi rrahmani rrahim! (V mene Alaha Súcitného a Milosrdného)
Džazákumu Alláhu khayran (Nech vás Alah odmení dobrom)
Téma dnes veľmi aktuálna. Relácia vyvolala veľmi silný účinok. Je v nej hlboký zmysel chápania môjho náboženstva, mojej cesty. Je odovzdaný cez plod čestnosti. V jednom z hadísov Prorok (mier jemu a požehnanie Božie) hovorí sa v slovách Al-Hasana ibn Ali, že posol Alaha (mier jemu a požehnanie Božie) povedal: „Zanechaj to, o čom pochybuješ, v prospech toho, o čom niet pochybností. Skutočná  pravdivosť – to je pokoj a skutočná lož – to je pochybovanie.“
 BarakAlláhu fíkum (Nech vás Boh požehná).“

A tu je druhý dopis, ktorý prišiel z celkom iného konca zeme:

„Som kresťanka. Čítala som Bibliu a stále som sa snažila predstaviť si, kdeže sa nachádza to neviditeľné Božie nebo, tá realita duchovná a nie materiálna. Ako sa tam dostať? Čím sa začínal prvý zámer, prvý krok skutočnej cesty svätých otcov? Moje chápania z rozumu boli hmlisté a neurčité. A len dnes, vďaka tejto neobyčajnej relácii, som bez slov pochopila celú hĺbku a jednoduchosť pocitu Božej milosti. Naozaj tak, ako je v Biblii povedané: „Nevidelo to oko, nepočulo ucho a nevchádzalo to do srdca ľudského, čo prichystal Boh tým, čo Ho milujú.“ Teraz, počúvajúc v Kostole kázeň, čítajúc Bibliu, začala som chápať celú hĺbku a pravdivosť Kristovho Učenia, ktoré nám Cirkev odovzdala. Pochopila som, čo to je „Kráľovstvo Božie je vo vašom vnútri“. Pochopila som slová Ježiša Krista, keď odpovedal: „Kráľovstvo Moje nie je zo sveta tohto“.“

T: Igor Michajlovič, tieto aj iné dopisy osvetlili kľúčový moment – od čoho ideálne treba začínať praktické pochopenie znalostí akejkoľvek duchovnej cesty, privádzajúcej k Bohu – od praktického dotyku so svojimi hlbokými pocitmi. Dnes sa veľmi mnohí šablónovito a nezúčastnene správajú k svojim náboženstvám, len ako ku tradícii. V spoločnosti niet pochopenia človekom seba, dôležitosti žitia Duchovným Svetom. V lepšom prípade sa ľudia snažia preštudovať svoje náboženstvo, ale na základe predstáv svojho vedomia...

IM: Tu je jedno malé „ale“: preštudovanie náboženstva – to je jedno, ale cesta k Bohu – to je iné. Všetky náboženstvá sú dobré, už sme o tom hovorili a nie raz, niet zlých náboženstiev a ony všetky vedú k Bohu. Ale problém je v tom, čo chce človek, čo on volí. Mnohým sa jednoducho páči zúčastňovať sa v náboženstve ako v divadelnom predstavení, jednoducho byť účastníkom. Ale mnohí smerujú k Bohu. A rozdiel je tu podstatný. Ak ľudia idú do nejakého náboženstva  preto, aby na nich susedia krivo nepozerali, to je jedno. Ale ak idú do náboženstva preto, aby skrze neho došli k Bohu, to je úplne iné. A teda tu treba povedať, že všetky náboženstvá sú spojené v jednom zmysle a zmysel je prostý – cesta k Bohu.

T: Igor Michajlovič, v reláciách ste hovorili, že každé náboženstvo obsahuje zrnká znalostí, a aby bolo možné ísť po ceste vedúcej k Bohu, treba aspoň v praktike pochopiť, čo je to iné vnímanie – pocitové, vnímanie hlbokými pocitmi... Igor Michajlovič, vo svete sa napočítava okolo 300 náboženstiev. A každý vo svojom náboženstve hovorí, že práve jeho cesta k Bohu je jediná správna a skutočná.

IM: To hovoria ľudia z rozumu. To hovoria akurát tí, ktorí vedú ľudí ako Susanin do močariny, z ktorej oni nikam netrafia. Ale ozajstní ľudia, ktorí sami poznajú túto cestu, ktorí po nej idú, oni tak nikdy nepovedia. Vo všetkých skutočných náboženstvách (nie tých, ktoré ľudia umelo vymysleli, ale naozaj skutočných) všetci, ktorí dosiahli túto cestu, chápu, že vo všetkých náboženstvách je rovnaké zrno – a to je cesta k Bohu. A všetko ostatné – to je kultúra, to je dedičstvo a mnoho iných atribútov, prijateľných pre tie či iné národy, no nič viac. V skutočnosti je to všetko tá istá cesta.

T: Igor Michajlovič, prečo je vôbec cesta k Bohu rozdelená na toľko náboženstiev?

IM: Vedomie vždy rozdeľuje, ono ináč nemôže – boj o moc, boj o dominanciu nad niekým. To je matéria, to sú zákony hmoty, v tom je podstata – rozdeľuj a panuj, preto ľudia rozdeľujú. Ale práve tí, ktorí dosiahnu pochopenie, tí sa naopak snažia spájať.

T: Igor Michajlovič, a s čím sa stretávali Proroci, ktorí prichádzali do tohto sveta?

IM: S tým istým, s čím sa stretávajú aj teraz – s ľuďmi a ich vedomím.