Živý rozhovor s I. M. Danilovom — strany 155 – 166

Text relácie „Vedomie a Osobnosť. Od vopred mŕtveho k večne Živému“ v redakcii Anastasie Novych. (Vysvetlenie skratiek v texte: vedúca Taťjana  – T; Igor Michajlovič Danilov – IM; Žanna – Ž; Voloďa – V; Andrej – A)

09:20:40 - 10:01:06

T: Igor Michajlovič, aby sa uľahčilo človeku práve pochopenie seba, pochopenie svojich stavov: ako seba vníma vedomie a ako seba vníma Osobnosť?

IM: Ľudské vedomie seba vždy vníma ako ohraničené "Ja", ako niečo oddelené. Ako seba vníma človek – "Ja"? Ja, moje ja ... To je všetko. A je to také zapuzdrené, uzavreté. Ale keď seba vníma Osobnosť, vníma sa ako nekonečnosť a súčasť celku. To je tiež zaujímavý moment.

T: Človek chce byť duchovným. Usiluje sa o to...

IM: V skutočnosti sa každý človek usiluje o Duchovný Svet. Je to vnútorné snaženie. Ale vedomie to najčastejšie zatĺka, zatiera, udáva falošné smerovky a cesty. A takto dokazuje Osobnosti, že Duchovný Svet neexistuje. Ako sa hovorí, slamkou zakrýva les pred očami. Odvádza všetku pozornosť: "Pozri! Zameraj sa na slamku, pozoruj slamku". A za touto slamkou, keď ju držíš pred tvárou a len na ňu zameriavaš svoj pohľad, nevidíš les, ktorý ťa obklopuje. Tak funguje vedomie. Zakrýva ilúziou svojej trojrozmernej existencie neohraničenosť a mnohostrannosť nekonečného Božieho Sveta.

T: A ako preniesť ohnisko pozornosti, ako sa prebrať z tejto ilúzie?

IM: Pozoruj vedomie a pochopíš, že ty – nie si vedomie. Vkladaj silu pozornosti tam, kde je teplo, dobre a radostne. Hľadaj túto radosť vnútri, veď ona existuje. A neustálym zdrojom tejto radosti v človeku, v ľudskej konštrukcii, nie je nič iné, ako Duša.

Je to ako keď v mraze stojíš pred široko otvorenými dverami do miestnosti, kde je veľmi teplo. Cítiš toto teplo, vychádzajúce z miestnosti, kde je radostne a veselo v tej miestnosti, jasné svetlo a veľmi teplo. A ty si v tme a na mraze. No, nie je možné pomýliť sa.

T: Akokoľvek dôjdeš...

IM: Ak budeš chcieť.

T: Čiže Osobnosť má iba duchovnú skúsenosť a praktiku. Je schopná vďaka svojmu jedinečnému vnímaniu globálne chápať pôvodnú pravdu, rozlišovať dobré od zlého, robiť voľbu. A to sa výrazne  odlišuje od umelej práce vedomia, od nepretržitej analýzy z rozumu, kedy vedomie z muchy robí slona...

IM: Ľudské vedomie sa zaoberá nepretržitou analýzou. Berie muchu a robí z nej slona, pristupujúc z rôznych strán. Ale zároveň študuje slona na dotyk so zaviazanými očami. Osobnosť takto nepostupuje. Osobnosť má holistické vnímanie. Jednoducho vie, čo je slon, no a vie, čo je mucha. To je objemové poznanie, ale vedomiu je neprístupné. A tu je jednoduchý fenomén, je opísaný veľmi mnohými ľuďmi v ľudskej histórii, tými, ktorí dosiahli toto poznanie: človek to vie, ale je obtiažne vyjadriť toto všetko slovami. Prečo? Pretože vedomie odmieta dokonca odieť toto Poznanie do elementárneho súboru slov, ktorý človek má.

Taká malá nuansa: vedomie nikdy neprijme človeka ako Osobnosť. Vždy bude vzdorovať a vždy ju bude zaťažovať. Osobnosť – to je pocitové vnímanie (a je absolútne odlišné od vnímania seba samého vedomím).

Keď sa človek vníma osobnostne, čiže keď sa stane slobodnou Osobnosťou, prvá vec, ktorú ukončuje – to je klamať sám sebe a vymýšľať kadejaké historky. Nehrá sa s vedomím.

T: Igor Michajlovič, ešte taká často sa vyskytujúca otázka: čo je skutočná jednota a čo je to zjednotenie v ľudskej spoločnosti? Raz ste napríklad povedali, že to, čo ľudia nazývajú v modernom svete zjednotením, že to je v podstate zmierenie.

IM: Ľudia často hovoria o potrebe zjednotiť sa a podobne. Ale skutočná jednota v tomto svete bez duchovného rozvoja je nemožná. Prečo? Pretože vedomie rozdeľuje. Prvá vec, ktorú robí je – že zapúzdruje človeka a vyčleňuje ho pre seba samotného. Toto všetko nastáva na úrovni vedomia, vnímania Osobnosťou toho, čo jej hovorí vedomie, že: "Si sám. Ty, ty a ty".  

A zjednotenie – to je zjednotenie spoločných záujmov takpovediac určitého okruhu ľudí, no nič viac. Ale skutočná jednota môže vznikať iba na duchovnej úrovni. Osobnosť, keď dosahuje vnímanie Duchovného sveta, ona už cíti rovnakých ľudí, ktorí vnímajú Ten Svet. A tam dochádza k tomu zjednoteniu.

Prečo? Pretože Osobnosť v tomto svete nič nepotrebuje. Nemá materiálne záujmy. A vedomie ich má vždy plno. A nech sa ktokoľvek bude vykrúcať a čokoľvek hovoriť, vždy existujú záujmy. Zoberme si populistov, dobre? No, zdanlivo sa človek snaží, aby všetci ľudia žili dobre, všetkým hovorí o tom, že sa o to usiluje. Bojuje za ich práva. Ale v skutočnosti, na čo myslí, kvôli čomu trpí, za čo bojuje? Tu pôsobí niekoľko faktorov: alebo osobný zisk, alebo popularizácia seba samého. Len aby na neho mysleli v dobrom, aby sa ním nadchýnali, čiže obyčajné uspokojenie egoizmu, iba toľko. Nie je to tak? Tak. A Osobnosť to potrebuje? Nie, nepotrebuje. Prečo? Pretože v tomto svete nevieme ani... No, úprimne povedané, položiac si ruku na srdce, ak bývaš v deväťposchodovom dome, sotva poznáš všetkých susedov, ktorí s tebou žijú vo vchode. Ale Osobnosť ich vníma všetkých v nekonečnosti, keď je tam. A v tom je paradox: tam niet cudzích, tam sú všetci svoji, tam je rodina. Tam je všetko rodné a blízke.

Ž: Á-ááno.

T: Keď začína skutočný pocit, tak sa začína...

Ž: ...taká Milosť...

T: ...áno, ohromná Božia sila.

IM: Samozrejme, milosť nastáva, keď prichádza pociťovanie, práve pocitové vnímanie. Ale vedomie vždy rozdeľuje a oddeľuje ľudí. Obdarúva niekoho niečím, čo on celkom nemá. Prečo? Opäť je to boj o moc, o nadvládu. Tu, ako fakt, dochádza k zrodeniu nenávisti. Prirodzene, ak je nenávisť, teda dochádza aj k odtrhnutiu, odsudzovaniu, závisti. Osobnosť nedisponuje kvalitami ani závisti, ani odsudzovania, ničoho. Opäť, hovorí sa, že Boh nemôže odsudzovať. On buď vníma, alebo nevníma. Čierne a biele. Prijateľné alebo neprijateľné. Živé alebo mŕtve. Všetko je jednoduché.

T: Igor Michajlovič, ešte otázka ohľadne náboženstiev. Veľmi mnohým ľuďom vedomie predkladá, že zjednotenie naspodku je možné len vtedy, keď sa na úrovni vrcholu zjednotia všetky náboženstvá. Je niečo také možné?

IM: Vec spočíva v tom, čo sme už posudzovali: zjednotenie náboženstiev v skutočnosti nie je možné. Všetko, čo vládne v náboženstvách – to nie je Duch, je to v prvom rade vedomie – to, čo riadi všetky náboženstvá. Prečo? Nech by to bolo akokoľvek paradoxné, ale je to organizácia. A organizácie obhajujú svoje osobné záujmy, dochádza predsa k boju o moc. Tí, ktorí bojujú o moc, sú pripravení spojiť sa s kýmkoľvek, ak sa im tí podriadia a takto rozmýšľa každý. V skutočnosti to nie je možné.

Iná vec je, či je možné zjednotenie ľudí v službe Pánovi, v skutočnej službe Duchovnému Svetu? To je  nevyhnutné a nie možné. Je to otázka prežitia takého druhu, ako je ľudský. Či to je nutné alebo nie, o tom nemožno ani diskutovať. Ale či je to možné alebo nemožné? Samozrejme možné. Ale je tu ľudská voľba. Sú schopní prekonať v sebe Satana, opustiť vnútornú nečistotu, ohováranie a vydať sa na Duchovnú cestu, na cestu Pravdy? Systém to samozrejme nechce. A ľudské Osobnosti, ľudské duše – tie to chcú. Je to možné? Možné, ak budú chcieť. Ale  náboženstvá – nie, tie nemôžu. Tak isto, či sa môže všetok biznis na svete zjednotiť? No, ak príde nejaký diktátor a vezme celý biznis pod seba – samozrejme sa zjednotí. Tak aj náboženstvá.

T: Ako ukazuje prax, k spájaniu ľudí v skutočnej službe Duchovnému svetu už dochádza. A tá obrovská vlna praktického záujmu ľudí z rôznych krajín, vlna záujmu o Znalosti, vyložené cez knihu "AllatRa" a cez relácie s Vašou účasťou, vlna, ktorá teraz prechádza svetom, je tomu potvrdením. Pričom na jedinom Zrne Pravdy nachádzajú body dotyku nielen ľudia rôznych národností, rôzneho sociálneho postavenia, ale aj mnísi, kňazi rôznych náboženstiev a konfesií – ľudia, ktorí si kedysi zvolili cestu skutočnej služby Pánovi.  

IM: Znalosti, uvedené v samotnej knihe "AllatRa", spájajú ľudí. A naozaj, dnes veľmi veľa nielen duchovných, ale aj mníchov z rôznych náboženstiev v tajnosti pred svojim vedením, nech to znie akokoľvek paradoxne, aj praktizujú, aj poznávajú, aj veľmi mnohí dosiahli dobré výsledky. Ale pretože sú v systéme, v organizácii, nemôžu sa o tom vyjadriť otvorene.

V skutočnosti, aký je rozdiel akou cestou ideš k Bohu? Hlavné je, aby si prišiel. A ľudia duchovne rozvinutí... Veď nie všetci idú do religióznych štruktúr, len aby uspokojili svoju lenivosť a velikášstvo. V skutočnosti veľmi mnohí idú hľadať Boha, nabáda ich práve Duchovná zložka. A keď uvidia Pravdu, nech ju uvidia kdekoľvek a v čomkoľvek, chytajú sa za ňu.

Preto naozaj už dnes na svete začína obrovský pohyb, zatiaľ skrytý. No je to len do určitej doby skryté medzi náboženskými služobníkmi, mníchmi, ktorí sa venujú práve štúdiu seba pomocou týchto znalostí, uvedených v "AllatRa". Vďaka Bohu, už je mnoho tých, s kým je možné pohovoriť bez otvorenia úst, čo je veľmi cenné...

T: ...Jazykom hlbokých pocitov, ktorý je zrozumiteľný bez slov.

IM: Áno. Ale kedysi bol jeden jazyk a bolo to jednoduchšie. Potvrdzuje sa to opäť tými istými znakmi. Hovorili sme o Allate, alebo o samotnom znaku AllatRa.

T: Nuž áno, sú to najstaršie znaky, ktoré nachádzajú po celom svete, prakticky na všetkých kontinentoch.

IM: Hovorí to o tom, že bol jediný jazyk a ľudia sa navzájom rozumeli, oni vedeli. A nakoniec, keď sa ľudia venujú duchovnému rozvoju, prichádzajú k tomu, že si navzájom začínajú rozumieť v tom jedinom jazyku, vďaka ktorému je možné komunikovať s Duchovným Svetom. Iný jazyk neexistuje. Je to jazyk pocitov, úprimný. Preto hlavným nie je ten jazyk, ktorým hovorí systém alebo naše vedomie. Oveľa dôležitejší je vnútorný jazyk. No, znova, aby sa ním komunikovalo, nutné je v prvom rade naučiť sa komunikovať so Svetom Duchovným.

T: Igor Michajlovič, veľa ľudí vyjadruje svoju túžbu byť v duchovnom kolektíve, rozvíjať sa spolu s rovnako zmýšľajúcimi ľuďmi...

IM: Prirodzene, že všetci ľudia chcú byť v duchovne rozvinutom kolektíve, medzi tými ľuďmi, ktorí žijú duchovnom. Ale ak ty chceš byť v takom kolektíve, potom sa predovšetkým zaoberaj sebou. Staň sa duchovne slobodným človekom. Postupne sa zmení aj kolektív. Pretože sila buď odtrhne služobníkov  Satana, alebo vyrve z jeho hnusných láb ľudskú dušu. Ukazuje sa, že si ako magnet: buď pritiahneš podobné, alebo odpudíš protikladné. Ale tvoj kolektív sa sformuje taký, aký má byť, ak ty sám na sebe pracuješ.

T: Ľudia, ktorí iba začínajú študovať a poznávať seba cez hlboké pocity, zaznamenávajú taktiež odpor vedomia, keď v určitom momente nebadane dochádza k preskoku z hlbokého pocitového vnímania na vedomie.  

IM: Človek stráca pocitové vnímanie a prepína sa na vedomie vtedy, keď je jeho most úzky. A tieto výkyvy, priťahovania pozornosti – on dáva hodnotu smrteľnému. Nech by sme čokoľvek robili, no čo môže byť dôležitejšie než Život, dôležitejšie ako Boh? No, čo má Ahriman alebo diabol také dôležité, čo je dôležitejšie ako u Boha, ako prebývanie s Bohom?! Nič. Rozumieš, sme v trojrozmernosti, toto je svet diabla. Vedomie – to je nástroj diabla. Ale naša Duša – to sú dvere do Duchovného Sveta a Osobnosť – to je svetlo, vychádzajúce cez tieto dvere.  A my, ktorí sme týmto svetlom, vyžarovaným cez Dušu, čo také nám môže predložiť temnota, aby sme ako toto svetlo zatvorili dvere, zriekli sa svojej Pravej bytosti, Boha, Božského sveta a išli blúdiť po temnote? No však vysvetli? Nič. Rôzne farby? Však sú  iluzórne. Čo ešte? No nič. Preto všetko možno robiť bez prerušenia tohto spojenia s Duchovným Svetom. Nie možno, ale musí sa robiť tak. Čo môže byť dôležitejšie?

T: Tu je jedna z hlavných otázok tých, ktorí pre seba prijali rozhodnutie nasledovať duchovnú cestu: ako cez deň Žiť skutočne, ako Žiť Osobnosťou?

IM: Naozaj, veľa ľudí sa pýta, ako počas dňa Žiť Osobnosťou a nie vedomím? Všetko je jednoduché. Prebývajte v Duchu. Buďte s Duchom neoddeliteľní. A vždy budete Žiť Osobnosťou a s Duchovným Svetom. Alebo jednoduchšie povedané, budete Žiť. Jednoducho Žite.

_____________

Videotext

Prebývajte v Duchu.

Buďte s Duchom neoddeliteľní.

_____________

IM: Ľudia, pokúšajúci sa niečo pochopiť vedomím, presnejšie cez vedomie skúmať, ako pracuje vedomie, narážajú na tú ťažkosť, že skúmajú mozog a vedomie akoby bolo schované v tomto mozgu. Ale mozog, ako sme už hovorili, to je materiálna štruktúra, ale vedomie nie je matériou ako takou.

T: Áno, a ukazuje sa, že za pochopenie trojrozmernosti a viditeľnej hmoty záležitosť nejde. Dochádza len k akejsi strnulosti... strnulosti z vedomia. Existujú obmedzenia a veda sa bojí prekročiť tento Rubikon. Dnes stále viac vedcov prichádza k pochopeniu, že vedomie je – nemateriálne a nie je v mozgu. Ale už samotné slovo "nemateriálne" dnes znie ako ciacha slova "nevedecké". Preto sa vedci boja prekročiť túto hranicu, za ktorou, ako si myslia, sa začína metafyzika a nadprirodzené.

IM: Pre lepšie pochopenie v modernom svete hádam stojí za to obrátiť sa na kvantovú mechaniku – to je jediné, čo dnes aspoň nejako objasňuje to, že existuje niečo nadprirodzené, tak by som povedal.  Veda, bohužiaľ, ešte nedosiahla pochopenie toho, že existuje niečo za hranicou matérie. Ale v každom prípade, kvantová mechanika sa už ku tomu blíži a poskytuje experimentálne potvrdené vysvetlenie toho, že existuje niečo za hranicami pre nás bežnej fyziky.

Pokiaľ budeme hovoriť o kvantovej mechanike, tak by sme azda mali začať s trochou histórie kvantovej mechaniky: čím je kvantová mechanika, ako vznikla a na aké ťažkosti narážala. No, v podstate, ako vznikla, to sa ľudia môžu dozvedieť z každej učebnice, k dnešnému dňu je tam mnohé popísané. Tu by som sa práve chcel dotknúť tých momentov, ktoré sú dnes aspoň ako-tak známe ľuďom, práve toho, čo hraničí s pochopením a nepochopením.

Hovoriac o kvantovej mechanike treba zdôrazniť, že zákonom kvantovej mechaniky podlieha všetka hmota, počínajúc galaxiami a končiac slzou na líčku dieťaťa, pretože všetka hmota sa skladá z najmenších čiastočiek. Ak sa zahĺbime do sveta hmoty, zahĺbime sa za atómovú, potom subatómovú hranicu, uvidíme, že existujú... najmenšie čiastočky. Už sme o tom neraz hovorili, že všetka matéria pozostáva z najmenších čiastočiek, prakticky nedeliteľných, ako sa dnes verí, ale v skutočnosti sú deliteľné. Pokúsime sa to trochu objasniť.  

Tieto čiastočky vytvárajú každý atóm tohto sveta. Zákony, riadiace tieto čiastočky na kvantovej úrovni, sú zásadne odlišné od tých zákonov, na ktoré sú ľudia zvyknutí v každodennom živote. Čiže kameň vyhodený nahor, padá nadol atď. No a všelijaké interakcie, ktoré prebiehajú dokonca i na mikroúrovni, sú viac menej preskúmané.

Zoberme napríklad kvantovú previazanosť. Kvantová previazanosť sama o sebe predpokladá, že dve častice sa môžu navzájom previazať, ak sú k sebe blízko. Teda súčasne vzniknuté, blízko umiestnené, majú medzi sebou určité spojenie. V takom prípade sa ich vlastnosti stávajú vzájomne prepojené. T.j. ak tieto  častice rozdelíme a odošleme ich napríklad na opačné strany Vesmíru, tieto častice beztak zostanú nerozlučne spojené a budú pokračovať v interakcii medzi sebou, pričom bez časovej straty. Medzi nimi nebudú žiadne energetické väzby, myslím také, ktoré možno spozorovať...

T: ...Teda väzby, ktoré možno zaznamenať.

IM: Áno. Ale ony budú aj tak medzi sebou prepojené a ich spiny, čiže rotácie, zostanú navzájom odlišné. A ak sa napríklad spin jednej častice otáča doľava, potom druhej sa bude doprava. Zmeníme spin, čiže rotáciu jednej čiastočky a to sa automaticky okamžite odrazí na druhej čiastočke, nech by sa nachádzali v akejkoľvek vzdialenosti. Pričom k tomu dôjde okamžite, bez straty času, nehľadiac na obrovské vzdialenosti medzi nimi, čo porušuje všetky zákony fyziky, ktorými operuje moderná fyzika. Preto napríklad podobnú väzbu medzi previazanými časticami Albert Einstein nazval nadprirodzenou, no a samozrejme, okamžite ju začal popierať.

Ale dánsky fyzik Niels Bohr so svojimi stúpencami naopak tvrdil, že táto čudesná vzájomná väzba existuje. Hoci, napriek svojmu tvrdeniu, experimentálne dokázať jej existenciu nemohol. Bolo to viac teoretické vypracovanie. No opäť, Bohr dokonca teoreticky vysvetlil túto väzbu veľmi originálne, na príklade dvoch rotujúcich kolies. No, aby to bolo zrozumiteľnejšie, vysvetlíme jeho príklad. Vezmeme napríklad dve kolesá, ktoré sú pomaľované pruhmi rôznych farieb (červenou a modrou), s pevnou šípkou. Bohr vysvetľoval, že ak sa roznesú tieto kolesá do rôznych koncov Vesmíru a roztočia sa, potom ak pri zastavení na jednom kolese padne červená farba, tak na druhom – okamžite padne modrá. Takéto vyhlásenia Bohra o tejto okamžitej väzbe previazaných častíc prirodzene nabúravali teóriu, ktorá tak preslávila Einsteina. Na čo tento reagoval mimoriadne bolestivo. A na vyvrátenie Bohrovej teórie predložil svoju, úplne takú materiálnu, všetky kúzla vylučujúcu teóriu, akoby o nejakej interakcii previazaných častíc.

Ich väzbu Einstein vysvetlil na páre rukavíc, uviedol najobyčajnejší a najjednoduchší príklad. Vysvetľoval, že vezmeme a umiestnime rukavice napríklad do dvoch škatúľ, alebo debničiek. Nevieme, v ktorej škatuli leží aká rukavica. Nám zostane jedna škatuľa a druhú napríklad odošleme na druhý koniec sveta. Keď otvoríme škatuľu, tak vidíme, že máme napríklad pravú rukavicu. Preto automaticky v tej krabici, ktorú sme poslali na druhý koniec sveta, bude ležať ľavá rukavica. No, toto vysvetlil dobre. Ale zabudol spomenúť, že kvantová fyzika uvažuje ešte o existencii druhého momentu: tá rukavica, ktorá bude ďaleko od nás, musí byť ešte vyvrátená (nielen ľavá, ale aj vyvrátená). A ak zoberieme tú, ktorá je u nás a začneme ju vyvracať, tak zároveň sa druhá rukavica (na tamtom konci sveta) tiež začne vyvracať. Ale to by zničilo logický materiálny model samotného Einsteina, ktorý vybudoval a tak ľahko všetko vysvetlil, preto o tom pomlčal.

T: Áno, pýcha v ľuďoch ešte nie je mŕtva.

IM: Toto jeho široko propagované vysvetlenie v podstate plne uspokojilo spoločnosť ľudí, zaujímajúcich sa o fyziku, aj fyzikov, ktorí s ním súhlasili. Ale skutočných vedcov-fyzikov Einsteinova rukavicová teória, ktorá iba ukazovala na to, že previazané čiastočky sú od počiatku rôzne a basta, vôbec neuspokojila, pretože nevyjasnila ich väzbu, o čom vlastne Einstein a jeho kompánia úmyselne zamlčali, pretože to všetko nemohli vyvrátiť.

T: Zamlčali, teda predsa len niečo vedeli...

IM: Teoreticky samozrejme chápali, že je to tak, ale toto by opäť narazilo na to, že existuje nejaká iná väzba a to by mohlo spochybniť Einsteinove slová. A keby priznal, že táto väzba existuje, to by vystavilo  pochybnostiam jeho teóriu, ktorá bola predložená, no, takpovediac, ako protiváha teórii éteru. A keď raz existuje niečo také, potom existuje aj éter. Ak raz existuje éter, teda existuje aj voľná energia a potom mal Tesla pravdu.  A ak mal Tesla pravdu, potom u ľudí vznikne otázka – ale prečo, s prepáčením, kupujeme uhľovodíky a nezískavame bezplatne elektrinu, ktorej je naokolo veľmi veľa? No, preto bola táto téma uzavretá na dlhé roky. Ale to neuspokojilo zvedavé umy iných vedcov, ktorí pokračovali v pokusoch vyvrátiť samotného Einsteina, ktorý hovoril, že pokiaľ neexistuje experimentálny dôkaz takejto väzby – potom taká väzba neexistuje, existuje to len vo fantázii tých, ktorí to tvrdia, narážajúc tým na Bohra. Dokonca aj po smrti Einsteina jeho nasledovníci naďalej tvrdili, že kým neexistuje experiment, nie je možné to dokázať.

Najzaujímavejšie je, že svojho času sa objavil írsky fyzik menom John S. Bell, ktorý síce ako teoretický fyzik, ale cestou hlbokej matematickej analýzy dokázal samotnú možnosť experimentálnych dôkazov. Teda cestou zostrojenia stroja, ktorý by vytváral veľa párov previazaných častíc, bolo možné dokázať túto interakciu. A to už nebola filozofia, ale reálny experiment, ktorý bolo možné vykonať a takto raz a navždy zastaviť túto filozofickú debatu. Tento írsky fyzik bol málo známy, ale jeho kniha na túto tému bola vydaná.

Tak sa stalo, že jeden ašpirant menom John F. Clauser, pri snahe pochopiť kvantovú mechaniku, náhodou narazil práve na práce Johna Bella. Rozhodol sa zostrojiť taký stroj, pochopiť v prvom rade sám, či existuje vzájomný vzťah, alebo neexistuje vzájomný vzťah a čo je to kvantová mechanika: reálna veda, alebo je to fantázia, pseudoveda.

Postavil taký stroj a experimentálne dokázal, že Bohr mal úplnú pravdu a Einstein sa mýlil: nadprirodzená väzba medzi dvoma previazanými časticami skutočne existuje. Napriek svojmu objavu, John Clauser, ako napokon aj mnoho iných súčasných fyzikov, zaoberajúcich sa štúdiom kvantovej mechaniky, aj tak nepochopil, čo je to za väzba a prečo previazané častice nezávisle od vzdialenosti, na ktorú sú roznesené, okamžite reagujú na zmeny v tej, či inej častici, čiže bez straty času.

T: Áno, skutočne, odpoveď na túto otázku, ktorú sa už skoro sto rokov pokúšajú zodpovedať vedci – to by bol samozrejme vážny prelom či pre modernú fyziku... Teraz je vo vede taká situácia, ako hovoril, nie bez podielu humoru akademik Landau, ktorý bol svojho času študentom Nielsa Bohra, že: "Celkovo je všetko jasné, ale existujú možné záludné otázky, na ktoré môže odpovedať iba Bohr".

IM: A tu prichádzame k najzaujímavejšiemu. V skutočnosti je všetko jednoduché, dokonca veľmi jednoduché. Napríklad na jar roku 2015 v MSH (pozn. Medzinárodnom spoločenskom hnutí) "ALLATRA" vyšla správa "PRAPÔVODNÁ FYZIKA ALLATRA". V tejto správe sa v podobe teórie vysvetľovala stavba Vesmíru od prvých stavebných tehličiek vesmíru, ktoré sú v správe vlastne nazvané čiastočkami Po, po ezoosmickú mriežku, ktorá determinuje priestor celého Vesmíru a pozostáva z buniek. Tieto bunky pozostávajú z takzvaných ezoosmických membrán. No, v podstate, koho z našich divákov bude zaujímať podrobnejšie sa zoznámiť so správou, môžu to ľahko urobiť, pretože je voľne dostupná na internete, môžu sami preskúmať, čo sú to čiastočky Po, čo sú ezoosmické membrány a všetko ostatné. Celkovo, ľudia to môžu pochopiť, keď si to prečítajú na internete.

Ale vracajúc sa ku kvantovej mechanike, poviem len stručne, čo ju spája so správou – to je to, že všetky tieto nadprirodzené väzby medzi previazanými čiastočkami sú podmienené práve funkciou ezoosmickej membrány. Práve táto membrána rozdeľuje svet viditeľný od neviditeľného, čiže oddeľuje a spája nižšie rozmery s vyššími, čas od bezčasovosti, Nekonečno od bodu.  

T: Teda pochopenie toho, čo je to ezoosmická membrána a ako funguje – to je v podstate kľúč, ktorý otvára dvere do úplne novej éry vedy.

IM: Dnes, vďaka Bohu, pri komunikácii s vynikajúcimi fyzikmi súčasnosti, ma teší fakt, že už majú pochopenie, že tento materiálny svet sa nachádza v šiestich rozmeroch. To je dôležitý moment. Prečo? Pretože skutočne celý hmotný svet sa nachádza v šiestich rozmeroch.

Náš každodenný rutinný život – to je tretí rozmer. Ale všetko, čo si dokážeme predstaviť našim vedomím – spadá len do šesťrozmerného. Vedomie a všetka mágia, ku ktorej dochádza, prebieha práve na úrovni šiesteho rozmeru. V siedmom rozmere to už nie je, hoci svet je naďalej materiálny.

A tu je zaujímavé, hovorili sme o tom už neraz, ale myslím si, že sa to oplatí ešte raz zopakovať. V skutočnosti sa celý materiálny svet skladá zo 72 dimenzií. Ale práve hmotný svet, v ktorom sa rozprestiera moc systému (veď systém sa považuje za Boha a oponuje mu), je ohraničený šiestimi rozmermi. A ostatné dimenzie práve zadržujú a kontrolujú, aby moc systému nevyšla za hranice šiestich rozmerov. Povedzme, že ako v každom dobrom laboratóriu existuje nie jeden, ale mnoho systémov, chrániacich pred neželateľnými následkami a vytvárajúcich podmienky pre bezpečnosť vykonávania experimentov. Tak aj vo vzťahu k systému Živočíšneho rozumu vcelku. Ľudstvo, existujúce v tomto systéme – to je Šanca, to je – zrod Života. A zrod života sa vždy deje v istých extrémnych podmienkach. A znova všetko začína bojom alebo konfrontáciou.

T: Čiže dôležité je pochopiť, že systém funguje len po šiesty rozmer. V siedmej dimenzii nevelí. Ale zvyšných 66 dimenzií...

IM: ...Zvyšných 66 dimenzií – to sú nadstavby, kontrolujúce tých niekoľko rozmerov, v ktorých existuje samotný systém. A celá táto kontrola sa vykonáva cez ezoosmickú membránu, absolútna kontrola – to je tých 66 dimenzií, ktoré sú nad šiestimi.

Pre pochopenie by som chcel tiež upresniť, že v samotnej ezoosmickej membráne neexistuje pojem času. Vo vyšších dimenziách, priblížených Duchovnému Svetu, rovnako ako v Duchovnom Svete, pojem času vôbec neexistuje. Tam je vždy teraz. Ale v trojrozmernom svete, v našom bežnom rozmere, pojem "teraz" neexistuje. Kým som vyslovil toto slovo "teraz", my všetci spolu – aj ja, aj vrátane tých, ktorí sa so mnou zúčastňujú tohto rozhovoru, aj našich divákov, sme prekonali obrovskú vzdialenosť v priestore. Teda my, ako materiálne objekty, sme cez materiálny svet, cez tieto ezoosmické membrány, cez tieto bunky v ezoosmickej mriežke prekonali obrovskú vzdialenosť. U nás neexistujú také čísla, cez aké množstvo týchto buniek prešla každá čiastočka nášho organizmu a zároveň každá čiastočka Po nášho vedomia. Nad tým sa tiež oplatí zamyslieť. Ale vo vyšších dimenziách a už tým viac v Duchovnom Svete, za hranicami ezoosmickej mriežky, tam tohto niet, tam je vždy teraz. Pojem vzdialenosti je len tu u nás. Tam je to relatívne, tam je to bezhraničné. Ale zároveň možno byť vždy Tam, kde si a kde si potrebný.  Ľudské vedomie tomuto neporozumie, pretože Tam fungujú iné zákony a ľudstvo iba čaká pochopiť aspoň prvé základy týchto zákonov.

T: Naozaj, poznávajúc seba, spoznávaš skutočný Svet, reálny Svet – Duchovný Svet a nie počítačovú simuláciu tohto hologramu trojrozmerného sveta od vedomia.

IM: Áno. Chcel by som povedať, že v správe v princípe nič nové pre ľudstvo nie je opísané. Všetko nové – to je dobre zabudnuté staré. Všetko, čo je opísané v správe "PRAPÔVODNÁ FYZIKA ALLATRA", bolo ľudstvu známe ešte pred 12 000 rokmi. Pre potvrdenie tohoto môžem povedať, že doteraz sa zachovali tabuľky, v ktorých sú stále zaznamenané zložité interakcie elementárnych častíc, ako sú elektróny, protóny, neutróny a tak ďalej. Pritom presne tak, ako sa to opisuje v správe. A pre potvrdenie, že to nie je prázdna teória, sa s ňou tým, koho to zaujíma, predsa len treba zoznámiť a neponáhľať sa počúvať svoje vedomie, ktoré hneď začne kritizovať, a trochu ju preskúmať. Stratený čas za to stojí.

T: Pred 12 tisíc rokmi – tá doba je veľmi pôsobivá.

IM: To, že mnohí môžu vyvracať: "Ako to pred 12 tisíc rokmi? Veď podľa súčasných doktrín sa ľudstvo iba zrodilo približne pred 10 - 12 tisíc rokmi". Ale chcem povedať, že svet je oveľa starší a zložitejší, ako o tom rozprávajú súčasnému ľudstvu jeho vedci. Celkovo, koho to bude zaujímať, ten sám porozumie týmto problémom a prečíta si správu. Moderná veda, ja netvrdím, že je v embryonálnom štádiu svojho vývoja, samozrejme nie, ale to, že je vo vnútromaternicovom – to je isté.

A iba po zrodení vedy za trojrozmerný svet sa začne jej skutočný plnohodnotný rozvoj, ak, samozrejme, do toho času ľudstvo samé seba nezničí kvôli prehnanej pýche a bezduchovnosti, vnútenej Osobnosti systémom pomocou svojho zotročujúceho nástroja – vedomia. Ale to už je voľba samotných ľudí. 

T: Áno... Igor Michajlovič, ale tieto znalosti, ktoré sa dotýkajú fyziky, sa dávajú pre pochopenie Duchovného Sveta?

IM: Tie znalosti, ktoré sa dotýkajú fyziky, iných vied, alebo ešte niečoho iného, nepovedal by som, že sa dávajú pre pochopenie Duchovného Sveta. Nie. Ony len privádzajú človeka k chápaniu toho, že existuje niečo iné, odlišné. Že za tým niečo stojí, ako tá kvantová mechanika. Ona dáva pochopenie, že svet sa neohraničuje len trojrozmernosťou. A tie zákony, ktorými sme si zvykli žiť, myslím tým fyzikálne zákony, to je iba prejavená časť, ktorá je preskúmaná v tejto trojrozmernosti. Ale preskúmaná kým? Opäť, vedomím pomocou nejakých prístrojov, nástrojov, ktoré sú v tejto trojrozmernosti.

Ale preskúmať vyššie rozmery, aspoň piaty-šiesty rozmer, nie je možné žiadnym prístrojom. Prečo? Pretože takéto prístroje neexistujú. Musia byť tam, nachádzať sa tam. Pre lepšie pochopenie tejto otázky, to hádam vysvetlím. Sedíš na prvom poschodí mnohoposchodovej budovy v pevne zatvorenej miestnosti a držíš v ruke zrkadlo. Všetko, čo môžeš uvidieť, to je odraz seba, alebo ešte čohosi, stien, ktoré sú v tejto miestnosti. Ale nemôžeš v tomto zrkadle uvidieť to, čo je o poschodie vyššie. Teda toto je všetok nástroj, s ktorým operuje človek, nachádzajúci sa na danom podlaží, v danej miestnosti.

T: Mnohí ľudia ale, žiaľ, podceňujú úlohu fyziky...

IM: Kým je človek v tomto svete, potrebuje jesť. Obyčajne potrebuje odev, potrebuje jedlo. Ale tá fyzika, o ktorej sme hovorili, ktorá je spomenutá v správe, ktorá vyšla v MSH "ALLATRA", pri jej rozvoji umožňuje neničiť prírodu. Dáva človeku príležitosť venovať viac času Duchovnému Svetu a nestarať sa o každodenný chlieb. Prečo? Pretože práve tá fyzika vedie k pochopeniu, poznaniu a možnosti operovať s prvopočiatočnými tehličkami, ktoré budú vytvárať atómy, ktoré budú vytvárať molekuly, z ktorých možno ľahko vyrábať všetko, čo potrebuješ, prepáč, od papučiek po každodenný chlieb. Rozumieš, obyčajne, od domu po auto. A človek nemusí strácať mnoho času na prácu, alebo čosi iné.

To je však v súčasnom svetovom poriadku neprípustné, absolútne neprípustné. Prečo? Pretože človek musí byť ovládaný a kontrolovaný – systém to všetko šablónovito vnucuje. Vždy vytvorí nejakých ľudí, povedzme, že hyperzodpovedných, ktorí na seba berú funkciu riadiť iných ľudí v prospech tých istých ľudí – oni to lepšie poznajú, lepšie to vedia robiť a zabezpečovať život iným ľuďom. V tomto prípade všetci musia pracovať a zarábať peniaze. Ale peniaze – sú ako systém pripútavania človeka k tomuto materiálnemu životu. Nemáš peniaze – nemáš čím zaplatiť za svetlo, za plyn. U teba bude zima, u teba v izbe bude tma. Ale opäť, aj na nadobudnutie nejakej izby pre bývanie – potrebuješ peniaze. Aby si mohol vyjsť von, musíš sa obliecť – potrebuješ peniaze. Aby si nezomrel od hladu – potrebuješ peniaze. Tu je odpoveď pre teba. Čo to znamená? Znamená to, že musíš ísť zarábať. Dostávaš sa do určitých existenčných  podmienok. Takto je usporiadaná celá spoločnosť. A vypracovávajú sa určité pravidlá hry. Čo je to práca (pozn. po rusky „rabota“)? Poznáte koreň tohto slova?    

T: Otrok (pozn. po rusky „rab“).

IM: To je odpoveď. To znamená, že človek je pripútaný, je nútený koexistovať s inými ľuďmi v spoločnosti a žiť podľa určitých pravidiel, ktoré vylučujú všetko, čo sa nazýva duchovným. Maximálne, čo ti dajú – to je náboženstvo, vedu. No, zabávaj sa, rozptyľuj sa. To je odpoveď. Všetko je veľmi jednoduché.

Ale keď napríklad človek dostane možnosť získavať všetko, čo potrebuje, nevychádzajúc z izby, alebo sa kdekoľvek premiestňovať  bez akýchkoľvek nákladov, vrátane času, tak prostriedky nepotrebuje. Ako riadiť takého človeka? Ak bude človek s takými možnosťami pod kontrolou vedomia – to je desivé. Ale opäť, vedomie je proti tomu, aby tieto Znalosti vstupovali do sveta. Ale vysvetľujem, že s rozvojom týchto Znalostí, keď napríklad zoberieme tú istú kvantovú mechaniku, ľudia spoznajú, že existuje nadprirodzená väzba. Ak raz existuje nadprirodzená väzba, to znamená, že existuje aj iný Svet – Svet za hranicou tohto sveta. Znamená to, že existuje dobré i zlé. Ľudia si začínajú uvedomovať – je to ako to ovocie poznania dobra a zla. Rozumieš? Teda, ak vyjdeme z biblickej legendy, ľudia žili a poznali iba dobro, po zjedení tohto ovocia – spoznali, čo je to zlo. A teraz sú tieto Znalosti ako kvapky rosy, ktoré pomáhajú poznať hľadajúcim (opäť platí, len hľadajúcim) to, že existuje nielen zlo, ale existuje aj dobro. Že existuje nielen smrť, ale existuje aj Život. Existuje nielen diabol, ale je aj Boh. A že človek nie je ohraničený vo svojej existencii týmto svetom.  

T: ...ako Osobnosť.

IM: Ako Osobnosť, samozrejme, v prvom rade, ale nie ako otrok systému. Ak je človek ďaleko od Duchovného Sveta, potom komunikuje so systémom, dokonca by som povedal, že je len otrokom systému. Len keď spozná seba ako Osobnosť, môže sa človek naučiť kontrolovať svoje vedomie práve z pozície Duchovného pozorovateľa, z pozície Osobnosti. A až potom prestane byť otrokom vedomia (ako súčasti systému), t.j., hovoriac jazykom náboženstva, prestane byť otrokom diabla.

T: Prestane slúžiť systému a stane sa slobodnou Osobnosťou.

IM: Áno. Pre Osobnosť neexistujú bariéry v poznaní Pravdy.

_____________
 

Videotext
 

Pre Osobnosť neexistujú bariéry
v poznaní Pravdy.
_____________