Živý rozhovor s I. M. Danilovom — strany 177 – 187

Text relácie „Vedomie a Osobnosť. Od vopred mŕtveho k večne Živému“ v redakcii Anastasie Novych. (Vysvetlenie skratiek v texte: vedúca Taťjana  – T; Igor Michajlovič Danilov – IM; Žanna – Ž; Voloďa – V; Andrej – A)

10:38:09 - 11:13:26

T: Chcela by som sa stručne dotknúť témy zmenených stavov vedomia... K dnešnému dňu sa vo svete nahromadil veľký počet klinických aj experimentálnych materiálov týkajúcich sa zmenených stavov vedomia. A je už zrejmé, že človek denne žije a prebýva v rôznych stavoch vedomia.

Tak napríklad, také zmenené stavy vedomia, ktoré sú výhodné pre vedomie, sú – stav bdelosti, stav sna, reakcie hnevu, stav paniky, stav zasnenosti, aj hysterické stavy, stavy vyvolané požitím alkoholu a narkotík, hypnotické stavy. Teda sú to tie stavy vedomia, s ktorými sa ľudia najčastejšie stretávajú v trojrozmernosti.

Existujú však aj zmenené stavy vedomia, ktoré súvisia s duchovným rozvíjaním – to sú meditácie, to sú modlitby, to sú duchovné praktiky. Celkovo, existujú zmenené stavy vedomia užitočné pre človeka, pokiaľ ide o rozvoj jeho Osobnosti, ale existujú výhodné pre vedomie a dokonca škodiace človeku. Čo sa deje v tých, čo sú výhodné pre vedomie? Dochádza k aktívnemu pôsobeniu na Osobnosť a zbavuje ju to možnosti sebaidentifikácie. Nuž napríklad, ak sa človek nachádza v stave hnevu, tak sa nemôže identifikovať ako Osobnosť, je jednoducho pod mocou vedomia.

Ž: Áno, a rozdiely sú tu zrejmé. Tie zmenené stavy vedomia, ktoré sú výhodné pre vedomie, sú pociťované ako diskrétne. Sú navzájom oddelené a pre každý takýto stav je možné určiť susedné. Čo sa tým myslí? To, čím sa začínajú, ich príznaky, a do čoho nakoniec prechádzajú. Tak aj systém plánuje, všetko je v ňom šablónovité, podľa schémy, ktorá vedie k vopred stanoveným výsledkom.

Ale v duchovnej praktike... tam je všetko inak. Prechod z hlbokého zmeneného stavu vedomia na pocitové vnímanie prebieha plynulo, priamo, uhasínajúco, miznúco. Teda pokiaľ nedôjde k tomuto plnému odpútaniu Osobnosti od vedomia a jej prechodu a ponoreniu do pocitového vnímania, a tam už nie je žiadne pôsobenie vedomia. Pocitové vnímanie sa radikálne odlišuje od hlbokého zmeneného  stavu vedomia.

Pri vnímaní hlbokými pocitmi prebieha jednovektorový nepretržitý proces života tu a teraz. Prebiehajú tam, ako to povedať, postupné stavy a sú nepredvídateľné, sú živé, stabilné a súčasne neustále nové. Je to ako rôzne stavy mnohostrannej nekonečnej Božej Lásky, ktoré vyvolávajú aj nadšenie, aj blaženosť, no nie na úrovni vedomia, ale na úrovni hlbokých pocitov. Ale toto je len jedna z charakteristík vnímania Duchovného sveta hlbokými pocitmi.

T: Viete, podelím sa o to, ako predtým moje vedomie šablónovito reagovalo na frázu "zmenené stavy vedomia". No, dokonca už samotný termín vyvolával akúsi obavu, vyvolával strach z neznalosti, pretože pre vedomie to znamenalo buď nejakú patológiu, alebo vystúpiť zo zóny komfortu, bolo preň jednoducho strašné meniť sa. Ale keď som prečítala knihu "AllatRa" a stretla som sa so Znalosťami, tak ten strach zmizol a naopak sa dokonca objavila snaha zmeniť sa, jednoducho ísť dôkladne duchovným smerom. A teraz, keď vidíš odhalenie systému, tak jednoducho globálne vidíš a chápeš, aj čo sa teraz deje v človeku i v samotnej spoločnosti, aj prečo veda chodí popri tejto otázke dookola. Nuž, pretože akurát v nej svoje akcenty rozmiestnilo vedomie a nie slobodná Osobnosť.

A ty už práve z pozície prapôvodných Znalostí skúmaš tieto vedecké práce s úplne iným pochopením.  A viete, je to pozoruhodné, pretože vidno, ako vedomie od práce k práci bráni svoje postoje, zveličuje ich význam a rovnako tak znižuje významnosť tých stavov, ktoré vedú k duchovnému osvieteniu, pretože práve vedomie ich nechápe. No, napríklad, zaostruje pozornosť na to, že stav bdelosti a jemu pridružené – to sú vraj "normálne stavy vedomia" a tu je samozrejme systém plne vyzbrojený. Ale iné stavy vedomia, práve tie stavy vedomia, ktoré vedú k duchovnému osvieteniu – to vedomie pokladá za čosi "individuálne", čosi "pochybné" a vôbec, prirovnáva to k svojmu psychiatrickému materiálnemu pohľadu ako "prejav psychóz" alebo ku "psychickej samoregulácii", k "rastu sebahodnotenia a sebadôvery". Ono študuje túto "náboženskú extázu", "mystický zážitok" predovšetkým ako príležitosť pôsobiť na niekoho, ovládať dav.

Ale keď sa pozrieme na fakty širšie, z pozície rôznych kultúr a tradícií národov sveta, tak sa ukazuje, že situácia sa po tisícročia zachovávala úplne iná. Mnoho starovekých národov, rovnako orientálne civilizácie, ale aj mnohé iné národy (ako sa domnieva vedomie niektorých vedcov – "primitívne národy"), verili a veria, že prakticky každý dospelý človek musí vedieť vstupovať do duchovného tranzu. Každý to, samozrejme, nazýva inak, ale zmyslom je – toto duchovné splynutie, vedieť vstupovať do duchovného spojenia, do kontaktu s Bohom. A kládla sa tomu obrovská dôležitosť, obrovská hodnota ako cieľu existencie človeka "poznať skutočné", vedieť "ako sa stať Osvieteným", vedieť  "ako získať Život". No a ten, kto to nebol schopný urobiť, tak ten bol v spoločnosti považovaný, no, moderným jazykom povedané, za psychologickú kaliku... Bol považovaný za menejcenného...

A každý mal nejaké svoje osvedčené i jednoduché, i zložité techniky pre stimuláciu, na vstup do zmenených stavov vedomia a existovalo aj skúmanie seba cez rovnaké meditácie, skrze modlitebné stavy, cez osvojenie si duchovných praktík. Skrátka, vlastná cestička ku spoločnej duchovnej ceste, vedúcej ku konečnému cieľu – stať sa počas dočasnej existencie Živým. Samozrejme, je jasné, že vedomie tu tiež zapracovalo a vnieslo svoje deformácie a zámeny. No, aspoň je jasné, o čo sa usilovali ľudia vo svojich komunitách, aký bol ich spoločný cieľ.

A čo vidíme dnes? To, ako systém presadzuje v civilizácii svoje postoje a robí všetko pre to, aby si sa ty ako Osobnosť stal mŕtvym. Veď dnes sa za "normálne" stavy vedomia považujú práve tie diskrétne stavy, ktoré držia človeka na uzde šablón vedomia, ktoré uspokojujú biologické, psychologické a sociálne funkcie človeka. Aký cieľ sa kladie pri štúdiu zmenených stavov vedomia? Je to vyliečiť choroby tela, zbaviť sa konfliktu, vnútorného napätia, alebo preskúmať hlbinný obsah svojej psychiky, fungovať v spoločnosti adekvátne a konštruktívne. Ale pasca tu spočíva v tom, že "adekvátne a konštruktívne" z uhla pohľadu vedomia, ako súčasti systému... A vedci sa dlhé roky zaoberajú štúdiom čoho? Hypnózy (toho, čo v skutočnosti potlačuje Osobnosť), skúmajú sa problémy spánku a snov (čiže toho, kde vedomie taktiež môže vniesť svoj vklad), skúmajú sa možnosti znecitlivenia tela cez tieto zmenené stavy vedomia. A všetko sa to vytyčuje údajne pre humánne účely, ale ak sa pozrieme na koreň...

Teda vedomie zaujímajú iba tie stránky, ktoré zotročujú Osobnosť, ktoré z nej jednoducho robia svojho otroka. Aj tie zmenené stavy vedomia, ktoré človek používa na etapách duchovnej cesty, dokonca tam vedomie robí svoje zámeny. Pozrite sa, čím uzatvára kruh chápania človeka v tých istých vedeckých prácach: hovorí, že ak pôjdeš po duchovnej ceste, po ceste meditácie, duchovného tranzu, tak tam nič nenájdeš, okrem halucinácií, okrem oneiroidných stavov vedomia, ktoré sa vyznačujú kombináciou obrazov trojrozmerného sveta a fantastických predstáv, no alebo elementárnej náboženskej extázy, mystického zážitku, súvisiacich fantázií, čiže falošných stavov, nahrádzajúcich realitu. Samozrejme, čiastočne je to aj pravda a zámena sa skrýva ako vždy v základe. Pretože samotné vedomie zamieňa Pravdu za ilúziu, pôsobiac práve buď agresívne, alebo jemne cez svoje stavy.

Ž: Je to veľmi cítiť.

T: Napríklad v pocitovom vnímaní, tam nie sú obrazy, tam prebiehajú procesy, ktoré sú za funkciou vedomia. Preto aj samotné vedomie obmedzuje dokonca chápanie tohto problému: pre neho vyššie vnímanie je – rozšírený stav vedomia, stav pokoja a pohodlia, falošné vnímanie cez halucinácie vedomia (teda jeho zámena pocitového vnímania), kedy ľudia v náboženskom tranze vnímajú napríklad zástupcov Duchovného Sveta v trojrozmernom zobrazení a dokonca s nimi komunikujú. Je to však ilúzia od vedomia, ktorou práve ono zamieňa skutočné pocitové vnímanie Duchovného Sveta Osobnosťou. Stáva sa to,  pretože samotné vedomie aj vytvára tieto trojrozmerné obrazy, aj zamieňa realitu Duchovného sveta na komunikáciu so sebou samým.

IM: Hlásajú od vedomia, úplne správne. Už sme o tom diskutovali v iných programoch, že ľudia, ktorí   začínajú vystrájať s mágiou, k nim prichádzajú vidiny, rozliční svätí, akoby zástupcovia z Duchovného Sveta. Ale prichádzajú opäť v obrazoch. Čo to znamená v obrazoch? Tak, ako vidíme s pozemskými očami rovnakých ako my, alebo sami seba v odraze v zrkadle, takisto aj oni vidia týchto zástupcov. Čiže, zjednodušene povedané, je to ilúzia a ďalší klam, omyl.

T: Áno, a duchovná praktika – to je oslobodenie od tohto klamného vnímania vedomia, je to výstup Osobnosti za hranice fungovania vedomia. Ale ľudia sa často zastavujú v etape komfortu, v etape mysticizmu, čiže v etape prechodu zo zmeneného stavu vedomia do pocitového stavu.

IM: Je tu zaujímavý moment. Toto pocitové vnímanie naozaj v etape jeho poznávania odhaľuje ľuďom to, o čom sníva vedomie. Ale prvé, úplne prvé príznaky sa začínajú odhaľovať, práve keď človek dosiahne hlboké stavy zmeneného stavu vedomia. Teda začína sa to, čo teraz nazývajú mimozmyslovým vnímaním, alebo metafyzikou, mágiou a podobne. No a prečo sa hovorí, že sa nesmie v žiadnom prípade za toto zachytávať? Pretože aj presne na tej úrovni zostaneš.

T: Áno, celá táto mágia od vedomia je podobná hypnóze, tomu zasahovaniu zvonku. Teda, ako sa hovorí, v psychológii existuje taký termín ako "diaľničná hypnóza", alebo "jazda v režime bez pozornosti", kedy je človek dlho za volantom, ide autom po rýchlostnej ceste a dochádza u neho k oslabeniu citlivosti zmyslov a deficitu pohybov. No, hypoteticky sa dá povedať, že na duchovnej ceste dochádza k podobnému, kedy človek stráca bdelosť, kedy sa oslabuje pozornosť, kedy sa očarúva touto ilúziou systému a dochádza u neho k oslabeniu pocitového vnímania a práve k tomu deficitu pohybu, osobnej práce na sebe. Preto je pre seba veľmi dôležité vedieť o týchto trikoch vedomia, o týchto trikoch pri týchto zmenených stavoch vedomia – aj jemných, tých, ktoré sú výhodné pre vedomie, pri ktorých dochádza k zámene Pravdy, aj hrubých, tých, ktoré nesú konkrétne škody, ako spomínaný alkoholizmus a narkománia, kde prebieha zápas dvoch vedomí.

_____________

Video č. 12

Video o povahe vzniku konfliktu vnútri človeka (zápas medzi prvotným a druhotným vedomím), ktorý vedie k alkoholizmu a drogovej závislosti.

Titulky: "ALKOHOLIZMUS, NARKOMÁNIA – CESTA MŔTVOLY".

IM: Opäť treba poznamenať, alkoholizmus, užívanie drog a všetko ostatné... Veď od koho to pochádza? Pochádza to od vedomia. Pričom toto vnucovanie alkoholizmu, narkománie pochádza, nech je to akokoľvek paradoxné, od prvotného vedomia. Snaží sa zatrieť vplyv druhotného vedomia, pokúša sa ujsť z moci druhotného vedomia. Toto je boj so systémom vnútri systému. A tu prvotné vedomie zakúša... Keď pod vplyvom alkoholu alebo drog mierne oslabuje aktivita druhotného vedomia,  tak sa prvotné vedomie začína cítiť ako hrdina. No znova, velikášstvo, povyšovanie, všetky možnosti.

Nuž, je to obyčajné vedomie primáta. Cíti sa na vrchole tohto sveta. A tento stav, práve tento stav ho núti znova a znova požívať alkohol, alebo drogy – sloboda od vedomia, sloboda vedomia od vedomia. Paradox. Ale prirodzene, že človek sa stáva ešte viac závislý na systéme.

Človek, ktorý aspoň cíti Duchovný Svet, aspoň trochu sa dotýka a aspoň trochu vie, zdôrazňujem, nie verí, ale má skúsenosť, vie o existencii Duchovného Sveta, nikdy nebude požívať ani alkohol, ani drogy, pretože to posilňuje, aktivuje prvotné vedomie, ktoré začína aktívnejšie potláčať a ovplyvňovať Osobnosť.

Prečo samému sebe vytvárať prekážky? Je to rovnaké, ako keď chceš prebehnúť sto metrov, ale predtým tam nahádžeš zo staveniska všelijaké nepotrebné veci a potom bežíš, zakopávaš, padáš, bolí ťa to a je ti to nepríjemné. Ale ak si chceš zabehať zrána – behaj po rovnom. Načo si hádzať odpad na bežeckú dráhu?

_____________
 

T: Igor Michajlovič, ešte by som chcela trochu rozvinúť tému o hypnóze vo svetle znalostí o prvotnom a druhotnom vedomí z pohľadu chápania skrytých zámen.

IM: Podstata hypnózy spočíva práve v priamom vplyve na prvotné vedomie zvonku. Ale veď prvotné vedomie nevníma svet ako taký, vníma ho cez druhotné vedomie. Druhotné vedomie ho, povedzme, môže klamať. Ale prvotné vedomie vníma reakcie tela. A druhotné vedomie vníma reakcie tela cez prvotné vedomie, je to taký reťazec, aby to bolo pochopiteľné. A práca mozgu – to je odraz, povedzme, že to je už materiálny  prejav práce vedomia. Ale predovšetkým práce prvotného vedomia. No ono je predsa tiež spojené s hmotným svetom. Ale Osobnosť je spojená iba s prvotným vedomím. V skutočnosti je to všetko jednoduché, ak si vezmete pero, nakreslíte, všetko sa dostane na svoje miesto.

T: Čiže pre Osobnosť je to ešte väčší útlak, keď sa vmiešava ešte aj vedomie daného hypnotizéra...  Teda to vychádza tak, že nielenže zakúša tie vplyvy od svojho prvotného a druhotného vedomia, ale vmiešava sa tu ešte tretia sila zo systému – vedomie hypnotizéra, ktoré vytvára dodatočné obrazy, ovplyvňuje a pôsobí programovateľne.   

IM: Presne tak. Ale tu je malá nuansa, keď pri pôsobení pomocou hypnózy, či mágie, to je jedno, dochádza k priamemu pôsobeniu na prvotné vedomie, tak tu dochádza aj k zámene. Človeku možno vnuknúť, že je slávny spevák – on bude spievať a vnímať sa ako ten slávny spevák, odpovedať na otázky a podobne. My vidíme, že bol, povedzme, Vasilij Petrovič a on aj zostal Vasilijom Petrovičom. On robí zo seba nejakého slávneho speváka, ale navonok sa nezmenil, hoci je presvedčený, že je slávny spevák. Prečo?  

Pretože prvotné vedomie, opakujem, nemá prejavený intelekt. Ale môže používať databázu, čiže tie skúsenosti, ktoré sa ukladajú, alebo vypracovávajú pomocou druhotného vedomia (aj tu sa jedná o zaujímavý moment), alebo to, čo my nazývame Zadná bytosť. To nie je nič iné ako úložná banka, je to tam, kde sa ukladá pamäť. A mozog tu k tomuto, bohužiaľ alebo našťastie, nemá vzťah.

Čo je to mágia? Mágia sa vykonáva práve... Odhalím tajomstvo, keď prebieha rozvoj človeka na úrovni prvotného vedomia, keď sa rozvíja toto prvotné "Ja" a študuje sa samotný systém, tak človek môže naozaj pochopiť rozličné magické postupy, teda to, čomu hovoríme mimozmyslové vnímanie, i všetko ostatné. Deje sa to práve kvôli aktivite prvotného vedomia. Je schopné pracovať veľmi aktívne aj na úrovni šiesteho rozmeru, t.j. transformovať rôzne prejavy, vidieť plány systému, počuť a podobne. Ale druhotné vedomie je samozrejme obmedzené. Môže sa čudovať, vytvárať obrovské emócie, výšplechy, spúšťať vlnu, ktorá pohlcuje prvotné vedomie a to sa odráža na našom tele.

T: Áno, myslím, že to mnohým skutočne pomôže. Veď fenomén hypnózy sa doteraz považuje pre výskumníkov za nerozlúštené tajomstvo. Ale teraz je už jednoducho zrozumiteľná samotná podstata tohto javu a vôbec zhubnosť jej pôsobenia na človeka ako na Osobnosť.

Veď dnes veľmi mnohí vedia, že hypnóza sa používa na lekárske účely. Nuž, možno v niektorých extrémne ťažkých terapeutických prípadoch to môže byť aj oprávnené. Ale všeobecne, pri tom zozname, kde je práve teraz používaná hypnosugestívna psychoterapia a kto presne to robí...  no, tu už, samozrejme, vzniká otázka, čo je dôležitejšie pre človeka – jeho telo, či Osobnosť? Veď v podstate sa často ľudia obracajú na rôznych hypnotizérov vtedy, keď sú jednoducho oni sami leniví zmeniť sa, jednoducho popracovať na zdraví svojho tela a popracovať na jeho škodlivých návykoch. Ale chcú mágiu. No čím za to potom zaplatia, samozrejme, o tom sa nikto z nich nezamýšľa. A nie náhodou, dokonca za starých časov, písali o hypnóze ako o jave "ničiacom ľudského ducha", že je to "úmyselné slúženie zlu", a mimochodom ju skôr, ešte v minulých storočiach, nazývali "živočíšnym magnetizmom". V tom istom kresťanstve ju zaraďovali k druhu čarodejníctva a prirovnávali ku čiernej mágii. Teraz, po takýchto podrobných vysvetleniach, predpokladám, že ľuďom bude jasnejšie, prečo sa predsa nemôže požívať mágia.

IM: No, prirodzene, že nemožno využívať magické postupy, nemožno sa usilovať o mágiu a túžiť po nej, pretože v človeku môže túžiť po mágii iba vedomie. Ak snívaš o moci, ak snívaš o mágii, zvlášť o tajnej moci, ak sa pokúšaš rozvinúť v sebe nejaké nadprirodzené schopnosti, venuješ sa tomu – žiješ vedomím, čiže chybne premárňuješ svoj čas. Áno, ľudia rozvíjajú v sebe tieto schopnosti, ale v konečnom dôsledku je to čo? Smrť. Je to stav subosobnosti, stáročné muky. A zmysel týchto činností, týchto schopností? Ale v čom je zmysel? Veď opäť, existujú určité techniky... no, nebudeme o umelých technikách...

Ale pomerne často sa ľudia stretávajú s fenoménom – "reinkarnácia duše", keď dieťa bez akéhokoľvek dôvodu začne hovoriť, že žilo vtedy a vtedy, tam a tam a podobne. A pri kontrole toho, čo dieťa hovorí, sa ukáže, že je to naozaj tak. Spoznáva svojich príbuzných, rozpráva o príčine svojej smrti. Toto je práve aktívna subosobnosť, ktorá potláča Osobnosť a začína prežívať život namiesto nej. Čiže je jednoznačné, že aj nová Osobnosť je odsúdená na reinkarnáciu, do stavu subosobnosti. Stáva sa to často, bohužiaľ. Ale je to podmienené tými, alebo inými situáciami, predčasnou smrťou alebo opäť mágiou. Človek sa venoval mágii, bol silný mág. Áno, on môže pri reinkarnácii potlačiť prvotné vedomie novej Osobnosti, nakoniec byť dočasne pánom na úrovni, zdôrazňujem, svojho prvotného vedomia, potlačiac prvotné vedomie a aktivitu novej Osobnosti. No a zmysel? A Osobnosť, aj to isté vedomie pôjdu na reinkarnáciu spolu s ním, opäť sa všetko stane subosobnosťou. Ale tieto schopnosti v skutočnosti netrvajú dlho. No, prežíva menejcenný život, pretože na úrovni prvotného vedomia nemožno žiť plnohodnotný život.

T: Je to ako ilúzia...

IM: Všetko je ilúzia. Celkovo, život je porovnateľný so supermarketom, kde určite stojí pri východe pokladňa. Čím zaplatíš? A život je veľmi krátky. Pretože čas – to je ilúzia, ktorú nám vnucuje vedomie.  Veď ono hovorí, že je ešte veľmi veľa času, že je veľmi dlhý. Ale pozri sa späť. Kde bolo včera? A už sa nikdy nevráti. Čas letí veľmi rýchlo a nenávratne. Ak nesmeruješ k Životu teraz, nebudeš smerovať ani zajtra. V tom je zmysel. A pozajtra pre teba jednoducho neexistuje, to je bieda. No, každý si volí to, čo sa mu páči a chce a k čomu aj smeruje. A práve v tomto spočíva najvyššia sloboda človeka. To je to právo, ktoré mu bolo dané – právo voľby. Podľa môjho názoru to je najspravodlivejšie, čo môže byť.  Dokonca aj právo robiť chyby. Právo na smrť, právo na Život. To je dané človeku.

T: Áno. Jednoducho nejaká ľudská hlúposť... Pýcha a neznalosť, ako sa ukazuje, vedú k tomu, že ľudia vytvárajú problémy a systém to aktívne využíva na svoje účely. No, aj keď vezmeme tie magické javy... Je jasné, že ak raz v princípe existujú magické javy, tak kvôli niečomu je to globálne potrebné vo význame celkového prežitia civilizácie. No my sme už napríklad hovorili o tých pravých svätých...

IM: ...Sú aj takí, povedzme, ktorí slúžia Duchovnému Svetu, tých máš na mysli. To sú tí, ktorí boli nazývaní skutočnými svätými, ktorí mohli nejakým spôsobom ovplyvniť určité udalosti, slúžiac v prvom rade Duchovnému Svetu. Sú takí, samozrejme, sú, nepochybne. Ale otázka je v tom, že takí ľudia slúžia Duchovnému Svetu výlučne v záujme Boha. Ale nie v záujme jednotlivých indivíduí a tým viac nie vo svojich osobných  záujmoch.

T: ...teda nie v pozemských, nie v zištných záujmoch.

IM: Áno, nie v pozemských záujmoch svojho vedomia. No ich myšlienky, túžby a skutky nemôžu byť zištné. Lebo sú opäť podmienené činmi Anjelov v tomto svete, ktorí sú uzavretí v telách. Sú tu iba dočasne.

_____________

Videotext 

Nemožno sa usilovať o mágiu a túžiť po nej,
pretože v človeku môže túžiť po mágii
iba vedomie.
_____________

T: Áno, a toto sa naozaj podstatne líši od tých, ktorí boli vždy nazývaní falošnými prorokmi, ktorí iba prikrývajúc sa duchovným, no v skutočnosti vychádzajúc zo svojich zištných pohnútok, slúžili vedomiu.  

IM: Ale všimnite si, opäť sa dotýkame týchto falošných prorokov, falošných učiteľov, povedzme to tak. Prvé, čo sľubujú ľuďom – to je dokonalé fyzické zdravie, že nebudeš chorý, že získaš silu. A ešte je taký  termín "duchovne silní". Chápeš, čiže "silní ľudia", "duchovne silní" – všade je dôraz na silu.

T: Áno, túžba niečo mať...

IM: Mať... mať určitú moc a snaha o dominanciu.

T: Áno, systém sľubuje veľa, dáva bezvýznamné, ale berie väčšie. Čiže dáva človeku...

IM: Ilúziu...

T: ...ilúziu toho, že...

IM: Ilúziu moci. Ale keď človek získa skutočnú silu, duchovnú silu (a keď skutočne včera bývalý obyčajný človek môže dnes mnohé, to, čo ani jeden mág nikdy nezíska), má aspoň maličkú túžbu používať túto silu pre seba, alebo pre pozemské? Nie.

T: Pre duchovné je to – Život, no a pre pozemské je to – jed.

IM: Samozrejme. A komuže sa chce ochutnať jed, keď je živý? V tom je aj zmysel. No systém to všetko zamieňa. Opäť odzrkadľuje, sľubuje kúzla, akési nadprirodzené schopnosti, ale v skutočnosti vytvára ilúzie. A človek utráca čas na to, aby získal ďalšiu ilúziu. A čo dostane na oplátku? Ilúziu.

Ž: No áno, a zamyslieť sa tak, na čo ľudia premárňujú svoj život?

IM: Utrácajú čas, aby prečítali cudziu myšlienku.

T: A načo? A čo s tým urobíš?

IM: ...Svoje si rozober. Veď cudzie počúvaš neustále od rána do večera, vedomie ti rozpráva. Ony nie sú tvoje. Ak o tom pochybuješ, dobre, presvedč sa: zastav myšlienku alebo ju zmeň potrebným smerom. A opäť, potrebný smer pre koho – pre teba ako Osobnosť, alebo pre tvoje vedomie (pre toho, kto tebou manipuluje)?

Ž: Áno, tu nechceš počúvať myšlienky od svojho vedomia. Veď nepriateľ žije vnútri každého – a je to jeho vedomie. Ten, kto vidí nepriateľa vo vonkajšom, ten ho nevidí vo svojom vnútri. A ak vyberáš, ak prijímaš jeho postoje...  

IM: ...Ak vkladáš silu svojej pozornosti do realizácie tých myšlienok, túžob a snáh, ktoré ti vnucuje vedomie – nuž, to je už tvoja voľba.

Ž: No áno, a preto je aj systému výhodné, aby človek ani nevedel o skutočnej podstate vedomia, o jeho spojení so systémom. Pretože potom človek...

IM: ...vychádza spod moci. Veď komu z ľudí sa páči, aby ho riadili a popoháňali? Nikomu.

Všimnite si, ľudia veľmi radi učia. Hlavne radi učia tí, ktorí nevedia, čomu učia, ktorí nemajú osobnú skúsenosť. A oni sa potom odvolávajú na čokoľvek, pokúšajúc sa dokázať iným, že to je ich skúsenosť a podobne, hoci jej oni sami nerozumejú. Dokonca aj to, čo hovoria, sami nepoznajú, ale zároveň vyžadujú od iných, aby to bolo tak.

T: Áno, takí ľudia, v ktorých ešte dominuje vedomie, sú okamžite viditeľní. Jedným zo znakov práce systému v ich hlavách – to je šablóna "utajovanie zdroja", teda toho, odkiaľ čerpali tieto Znalosti, no taktiež sú to vlastné výmysly pri odovzdávaní Znalostí, ich skreslenie.

IM: Opäť, ľudia sa to povedzme vždy pokúšajú vydávať za svoje preto, aby urobili dojem na tých, ktorí ich počúvajú a podobne. Ale tu ide o obyčajný egoizmus, túžbu po manipulácii, túžbu po moci – všetko od systému. To sú ľudia, ktorí fungujú z rozumu.

T: Áno, a zdôvodňujú to tým, že ľudia údajne nie sú pripravení počuť o zdroji. Veď systém blokuje Znalosti, prekrýva ich momentom, že "poviem vám o tom trochu neskôr... možno..."

IM: Vedomie, už sme o tom diskutovali, sa vždy stavia proti všetkému duchovnému. A v tomto prípade človek, ktorý aj zdanlivo tlmočí Znalosti, aj o nich hovorí, ale hovorí cez vedomie. A prirodzene, že chybuje. Teda to hovorí o tom, že človek nemá skutočnú duchovnú skúsenosť. Chce túto skúsenosť mať, ale ešte viac chce, aby si druhí mysleli, že túto skúsenosť má. Ale deje sa to dovtedy, kým sa človek vnútorne neotvoril. Väčšinou si ľudia vyberajú falošných prorokov. Prečo? Ich postoje sú pre vedomie jednoduchšie a príjemnejšie. Teda ich práve vedomie neodmieta.

T: "Netreba v sebe nič meniť" – hovoria...

IM: Veľmi správne. A teda opäť hovoria o získaní, o tom, čo získaš. A tu už toto všetko hraničí vždy s mágiou. Čo sľubujú ľuďom? Že získaš to a získaš tamto a podobne.

T: No áno, hovoria: "Nasleduj ma a počúvaj, čo hovorím... A bude ti dané, získaš v trojrozmernosti alebo v tele"... Ale oni hovoria postoje vedomia.

IM: A ktorýkoľvek z pravých prorokov, ktorí sem prichádzali, proroci a iní nositelia, oni vždy vystupujú od Toho, Ktorý ich poslal a Ktorý ich nadelil.

T: Áno, a ich život, život pravých prorokov, veď on sám osebe je príkladom.

IM: Presne tak. Ale ich život je pre vedomie nepochopiteľný. Preto ľudia, ktorí žijú a veria viac vo vedomie, ale viera – to je opäť čo? Komu patrí viera? Vedomiu. Iba osobná skúsenosť, duchovná skúsenosť...

Ž: Vnútorné Znalosti...

IM: Znalosti, samozrejme... Ony poskytujú skutočnú slobodu. A život začína odrazu a okamžite. Ak to cítiš, ak ku tomu smeruješ, tak jednoducho zavrhuješ zbytočné. Ako to hovoril jeden sochár, keď sa ho opýtali: "Ako ste mohli urobiť takú krásnu sochu z tohto kameňa?". On odpovedal: "Ona tam bola vždy, ja som len odstránil zbytočné". Tak aj tu. Človek jednoducho odstráni v sebe zbytočné a ponechá Anjela. Je to jednoduché.

Ale keď sa do veci vmiešavajú aktívni vodiči od systému, čiže ľudia, ktorí sa neusilujú o duchovný rozvoj, ale snažia sa využiť vedomosti o ceste k svojmu prospechu... No, v podstate, oni boli vždy, preto sa aj vytvárali rôzne smery v náboženstvách, aj všade a podobne... A vždy sa usilujú o uchvátenie moci, vždy je v nich vnútorná nenávisť a kopa, kopa prianí.

T: Áno, a takýto človek, ktorý žije vedomím, jednoducho kopíruje obraz, pripodobňuje sa, ale sám vnútri seba nežije Znalosťami.

IM: Čomu sa pripodobňuje? Opäť sa pripodobňuje tomu, čo vidí v trojrozmernosti. Veď on necíti a nechápe, čo sa nachádza za trojrozmernosťou. Ale zato aktívne hovorí, využíva iných. Egoizmus, pýcha, pohodlie, túžba niečo dosiahnuť, pochopiť a  využívať potom tieto Znalosti predovšetkým pre seba. Ale čo sa deje v skutočnosti? Systém im vnucuje a oni, ako otroci, poslušne robia to, čo im prikazuje ich vedomie.

A keď sa objavuje taký líder, vždy pre seba buduje akési svoje impériá, ide proti všetkému a podobne.

T: A najzaujímavejšie je, že ľudia, keď počúvajú takých lídrov, tak chápu, že tu čosi nesedí, ale mlčia, pretože vidia, že aj iní mlčia. A prečo sa tak deje? No pretože systému je to pohodlné a vyhovujúce...

IM: Pretože takíto predstavitelia systému vždy robia všetko možné, aby čo najviac ľudí odviedli z duchovnej cesty. Hoci rozprávajú o duchovnej ceste, hovoria: "Budeš mať silu, budeš tým a tým, budeš slúžiť". Ale v skutočnosti, vy to dokonale poznáte a chápete, ak sa človek naháňa za mimozmyslovým vnímaním (a to nie je nič iné ako mágia), tak má len jednu cestu – k subosobnosti. Pretože či chce, či nechce, bude tieto sily využívať buď pre seba, alebo pre svojho lídra. Čiže v záujmoch koho? Smrteľného človeka alebo súčasti systému. A keď človek slúži Satanovi, potom v raji nemá čo robiť. Ako sa hovorí – na koho pracuješ, s tým aj zostaneš.

_____________

Videotext

Od vopred mŕtveho k večne Živému.
_____________