Živý rozhovor s I. M. Danilovom — strany 5 – 10

Text relácie „Vedomie a Osobnosť. Od vopred mŕtveho k večne Živému“ v redakcii Anastasie Novych. (Vysvetlenie skratiek v texte: vedúca Taťjana  – T; Igor Michajlovič Danilov – IM; Žanna – Ž; Voloďa – V; Andrej – A)

00:11:53 - 00:37:31

VIDEO č. 3

IM: Nič sa nemení...  aspoň v metódach, ktorými systém pôsobí na ľudí cez ich vedomie. S čím sa stretávali Proroci? V prvom rade s nepochopením ľudí, vyžadovaním od nich mágie a všemožných zázrakov v tomto svete pre potvrdenie toho, že sú Proroci. Neviera, nespokojnosť, posmešky, všelijaké urážky až do otvoreného odporu – to je to, čo museli Proroci prežívať nielen od tých, ktorí mali moc, ale aj od obyčajných ľudí. Veď vedomie neoddeľuje, kto má moc a kto nie. Ono nalaďuje všetkých na jednu vlnu Živočíšneho rozumu, v prvom rade na spotrebiteľskú vlnu. A keď prichádza Prorok, tak je to pre systém v skutočnosti hrozba, a preto začína všemožne odporovať cez všetkých svojich otrokov. Ale otroci – to nie sú len tí, ktorí majú moc. Medzi tými, čo majú moc, je tiež veľa dobrých ľudí. Ale, žiaľ, aj medzi takzvane „jednoduchými ľuďmi“ je veľmi veľa otrokov systému.   
V podstate toto všetko odhaľuje tvár systému Živočíšneho rozumu, to, ako pracuje. Systém Živočíšneho rozumu nevie a nechápe, čo je to Duchovný Svet, to v prvom rade, preto aj všemožne odporuje. A Proroci sú preň ohrozením jeho totálnej moci nad Osobnosťou človeka. Preto aj pôsobí cez vedomie ľudí, cez pýchu vnútenú ich Osobnosti týmito metódami, robiac ich agresívnymi, vyvolávajúc v nich strach. A strach vyvoláva priamy odpor.
Opäť ten strach... Zaujímavé by bolo zdôrazniť, prečo človek zakúša strach pred Prorokom alebo Duchovnou bytosťou? Veď mu nič nehrozí. To sú mierumilovné bytosti. Pri stretnutí sa s Prorokom alebo Osvieteným, s akýmsi zduchovnelým človekom, ľudia nachádzajúci sa v blízkosti týchto bytostí zakúšajú nefalšovaný strach, nepokoj, pretože to zakúša vedomie, pretože to ohrozuje systém. A vedomie aktivuje svoj vplyv na Osobnosť práve v negatívne, čiže sa takto snaží zahnať ich do ohrady. Cez vedomie, cez pýchu, agresiu a strach, práve rukami samotných ľudí ako svojich otrokov, sa snaží systém odporovať akýmkoľvek duchovným prejavom. Predovšetkým odporovať tomu, čo ľuďom dáva skutočnú slobodu od okov systému.

T: Naozaj, keď čítaš príbehy o živote Prorokov, chápeš, že sa absolútne nič nemení v týchto otázkach odporovania systému duchovným vzostupom v materiálnom svete.

IM: Presne tak. Zoberme napríklad proroka Mohameda. Pri svojej činnosti sa mnohokrát stretával s podobnými prejavmi, ktoré aktivoval systém cez vedomie ľudí, ktorí ho obklopovali, niekedy ľudí najbližších. Prejavovalo sa to rôznymi agresívnymi prejavmi, nespokojnosťou. No, jednoduchý príklad. Čo od neho v prvom rade požadovali mocní, ktorí vládli v Mekke? V prvom rade od neho požadovali priame bezprostredné dôkazy toho, že je Prorok, takého druhu, že „presuň horu, obráť tok rieky“. Tak ako vždy – t. j. prejav tu, v trojrozmernosti, Božiu vôľu, zmeň a urob čosi, dokáž nám, že si Prorok. Je prirodzené, že ľudia požadujú od Prorokov zázraky...  

T: ...pretože to vedomie vládne nad ľuďmi a vyžaduje mágiu a nekonečné zázraky pre seba.

IM: Áno, ukazuj ľuďom zázrakov koľko len chceš, aj tak budú pochybovať. Budú vystavovať pochybnostiam každý zázrak, ktorý by im Prorok ukázal. Je to skutočne tak. Pretože požadovanie zázrakov ide, povedané jazykom islamu, od Iblísa, od šajtana, čiže od diabla.

T: ...veď práve pýcha, namyslenosť sa stali príčinou pádu Iblísa.

IM: Áno, v Koráne v pätnástej súre sa opisuje taký moment: najvyšší Alah povedal Iblísovi o tom, že ty máš moc iba nad zblúdilými, ktorí ťa budú nasledovať. Oni všetci sú v budúcom živote odsúdení na pekelný, mučivý trest žeravým planúcim ohňom. No opäť, čo znamená žeravý planúci oheň, ktorý postihuje človeka po smrti? Povedané dnešným jazykom je to stav subosobnosti.

T: Čiže dokonca aj dnes sa vo svätých písmach, nehľadiac na ich početné preklady, predsa len zachovali zrná poznania... Veľmi dobré slová...

IM: No, ony sú dobré len pre tých, ktorí chápu ich podstatu. Tu znovu trochu odbočím... Ako toto všetko prijíma človek? Toto všetko prijíma vedomím ako rozprávku, ani viac, ani menej. Iba ten, kto nadobudol skúsenosť, ten chápe, že to nie je rozprávka, ale pravda. V tomto je bieda.  

T: Ako sa hovorí: „Nik nie je prorokom vo svojej Vlasti“.

IM: „Ježiš im povedal: nikde si proroka nevážia tak málo, ako vo svojej vlasti... a v dome svojom“. Skutočne to tak je, to je jednoduché chápanie. Žil človek, ktorý ťa poznal, alebo skupina ľudí. Spolu ste vyrastali. A potom k tebe prichádza alebo zostupuje inšpirácia, a ty sa stávaš Prorokom. A čo je to Prorok? Prorok, to je hlásateľ Boha, to je ten, kto prináša Pravdu poslanú Bohom. Ale ľudia ťa poznali, vyrastali vedľa teba. Čo ich v prvom rade zarazí? Budú počúvať to, čo hovoríš? Nie. Budú pozerať na teba a rozmýšľať: „Ako to? On spolu s nami rástol alebo rástla a teraz hovorí o Bohu.“ Vari to nie je tak? Závisť. A čo to v nich splodí? Nenávisť. Nenávisť, ktorá v nich bude splodená najmä ich pýchou. Pretože nie ku nim zostúpila inšpirácia, ale k tebe. Preto vo svojej vlasti proroka niet. Povedal by som to takto – Proroka niet v tomto svete pre tých, ktorí žijú týmto svetom.

T: A ako zareagoval systém na objavenie sa Ježiša Krista vo svete? Tým istým – agresiou, počnúc odsúdením vládnucim žrectvom a končiac prenasledovaním, ich nenávisťou ku všetkému svätému. No a čo žiadali ľudia od Ježiša, keď mali túto jedinečnú možnosť žiadať o Večné? Znovu mágiu...

IM: Áno, podobné to bolo aj s Ježišom. Ľudia od neho žiadali rovnaké hmotné statky pre seba, predovšetkým zdravie. A celkovo treba povedať, že nielen s Ježišom...  Je to taký zaužívaný názor, že ak je človek duchovne osvietený, to znamená, že musí byť ideálne zdravý, šťastný, bohatý v tejto trojrozmernosti a podobne. Ale, bohužiaľ, pojem šťastie v ľudskom chápaní, to nie je spájanie sa s Duchovným Svetom a naozajstný Život v skutočnej Slobode od trojrozmernosti. Ale chápanie šťastia pre ľudí – to je zdravie, bohatstvo a moc. Predovšetkým – moc, tajná moc. Nie iba to, že ťa vybrali za nejakého lídra či čo, ale tajná moc, kde môžeš tajne diktovať týmto lídrom a oni vypĺňajú „tvoju vôľu“. Naozaj tvoju? Tak stojí otázka.  

T: Zdravie, bohatstvo, moc, t. j. všetky atribúty vedomia v tejto trojrozmernosti. Veru všetko, čo je chvíľkové a pominuteľné, všetko čo je smrteľné a dočasné.

IM: Áno, vychádza to tak, že všetky materiálne atribúty systému sa vnucujú do vedomia ľudí. Prečo sa mnohí ľudia snažia o poznanie tzv. „duchovných znalostí“? V skutočnosti sa snažia o spoznanie mágie, o ovládanie nejakej skrytej Božskej sily, ktorá im umožní mať moc nad inými ľuďmi... v trojrozmernosti. Ale to priamo protirečí Svetu Duchovnému. Vo Duchovnom Svete pojem moci neexistuje. Tam je práve sloboda od všetkých týchto trojrozmerných problémov. Prečo? Pretože tam niet zla, tam niet trápenia, niet závisti. Tam je šťastie a sloboda. Ľuďom je to ťažké pochopiť, keď sa nachádzajú v otroctve vedomia, pretože pre človeka, ktorý žije podľa zákonov tohto trojrozmerného sveta, pre neho je skutočná sloboda – keď si môže robiť, čo sa mu zachce. Pre neho je skutočná moc, keď môže tajne pôsobiť na niekoho. Čiže mágia, obyčajná mágia. Keď sa ho boja, keď si ho vážia, keď je bohatý, nezávislý. A je mu fuk, že to trvá len veľmi krátky časový úsek. Prečo? Pretože vedomie hovorí: „No, veď si všetko dosiahol.“ Alebo najčastejšie vedomie hovorí: „Veď sa ty naučíš, budeš sa zaoberať týmito tajnými znalosťami, mágiou a budeš to ovládať.“ Ale spravidla ono tieto znalosti ľuďom nedá, ono im len sľubuje. Hoci mnohým svojim adeptom systém dá aj moc pozemskú, aj bohatstvo, niektorým dokonca aj zdravie... Len potom viac odoberá.

T: V tých časoch, ako napokon aj dnes, bohatstvo bolo a zostáva predmetom pýchy ľudí vo svete. A očividne preto ľudia, nachádzajúci sa v moci vedomia nechápali, prečo Prorok žije a nežiada pre seba od Boha akékoľvek pozemské statky.

IM: A toto nechápanie v ľuďoch ešte viac vyvolávalo, a aj vyvoláva, agresiu, roztržku, prečo Proroci neprosia Boha o akékoľvek pozemské statky v prvom rade pre seba? A v ich vedomí to vyvoláva pochybnosti: „Ak si Prorok, ak máš, pozemským jazykom povedané, spojenie s Bohom a môžeš od neho žiadať všetko čo chceš, tak prečo nežiadaš v prvom rade pre seba? Ako môžeš niekomu dať, keď sám neberieš?“ Jednoducho dochádza k nechápaniu ľudí, že Prorok nikomu nič nedáva. On iba prináša Znalosti. Ľudia si sami vyberajú  to, čo chcú. Chcú slúžiť Bohu – slúžia Bohu. Slúžia Bohu preto, aby získali viac, a to, čo sa nekončí. Ale keď začínajú, modliac sa k Bohu prosiť, ale prosiť o pozemské, tak sa nemodlia k Bohu, modlia sa k Satanovi. Veď nie je možné žiadať  od Večnosti niečo dočasné. Nie je možné žiadať od Života smrť, to nemôže byť.
A akákoľvek pozemská prosba, materiálna prosba, nech by bola akokoľvek drahá ľuďom... Chcel by som rozobrať jeden moment... V obyčajnom ľudskom živote majú ľudia pripútanosti. Existujú príbuzní, blízki, pre nich drahí ľudia. No a jednoducho vlastný život. Zvlášť ak niekto z blízkych ochorel, ľudia mu chcú pomôcť, začínajú sa modliť, prosiť Boha, aby dal zdravie príbuzným, blízkym, pre nich drahým ľuďom. Sľubujú, že sa budú modliť k Bohu a podobne. T.j. idú licitácie s Bohom. Licitácie o čo? O zdravie. Veď oni neprosia Boha o nesmrteľnosť, o spasenie duše, ako sa hovorí náboženským jazykom, pre svojich príbuzných a blízkych. Oni prosia o zdravie. Ale zdravie – to je neoddeliteľná súčasť materiálnych statkov. Od koho prosia? Od vedomia. A kto im to rozpráva? Vedomie. A ku komu sa obracajú v týchto modlitbách? K systému. K tomu, kto vládne nad týmto materiálnym svetom. K tomu, komu tento patrí.

Veď prakticky vo všetkých náboženstvách sa tak, či onak hovorí, že existuje Knieža tohto sveta. T. j. tu, v tomto trojrozmernom svete, existuje vlastné Knieža, ktoré riadi tento svet. Veď práve on aj dáva tie materiálne statky ľuďom, keď si to zaslúžia, tak isto zdravie, ale na výmenu odoberá Život. Ľudia tomu nerozumejú. Pretože mnohí, opäť pod diktátom vedomia, predpokladajú, že: „Radšej tridsať rokov krásneho života, ako akási Večnosť – a je vôbec, či nie je? To si radšej tu požijem. A potom, čo bude, to bude.“    

Ľudia jednoducho nechápu, že tridsať rokov, sto rokov – to je iba okamih. Človek sa nikdy nestihne nabažiť. Ani zdravia veľa nebýva. Všetko to prejde. Všetko je v skutočnosti jednoduché a všetko je dané. Chceš byť zdravý – lieč sa, dbaj o svoje zdravie. Chceš byť bohatý – uč sa, pracuj, bez toho to nejde.  A to neprotirečí žiadnym zákonom. Chceš moc – choď do politiky, získaj túto moc. Budeš chcieť – docieliš. Otázka je v inom – nesmie sa používať mágia na získanie akýchsi pozemských statkov. Prečo? Čo je to mágia? Mágia – to je predovšetkým spotrebovanie životných síl, tých síl, ktoré sú ti dané na uskutočnenie duchovných tajomstiev. Ale ty ich používaš na svoje túžby a zameriavaš na dosiahnutie niečoho materiálneho. Čokoľvek materiálne získaš, aj tak je to dočasné. V tomto dochádza k zámene.

No, čo spravíš, systém je silný. Nič sa nemení. Ľudia akými boli, takými aj zostanú. Presnejšie, nie ľudia, ich vedomie. Veď systém je jeden a ten istý. Údajne sú ľudia rôzni, vedomia sú rôzne, ale systém je rovnaký. Zoberme si, moderným jazykom povedané, hocijaké gadžety – telefóny, tablety, notebooky. Sú rôzne, ale programy majú prakticky rovnaké a pri prístupe na internet vstupujú na ten istý internet a získavajú tie isté informácie. No teda, tak nejako to je... s vedomiami, so systémom. Ale tu je veľmi dôležité, aby operátor chápal, ktoré programy možno aktivovať, a ktoré netreba a čo za to zaplatí.

T: Koľko že prichádzalo Prorokov a v princípe všetci hlásali o tých istých Znalostiach, o ceste k Duchovnému Svetu, o tom, čo treba v sebe prekonať, o dualite, o systéme, o tom, že Knieža tohto sveta pôsobí cez vedomie samotných ľudí.

IM: A predovšetkým hovorili o tom, že sa treba naučiť nedôverovať svojmu vedomiu, že nerozmýšľaj o tom, nedrž obrazy a podobne. O tomto Proroci skutočne veľa hovorili. Ale v čom je ľudské nešťastie? V tom, že v skutočnosti ľudskému vedomiu Proroci nie sú potrební, ani Znalosti nie sú potrebné. Alebo ak to zovšeobecníme, tak ľudia nepotrebujú Prorokov, oni potrebujú džinov, plniacich ich túžby. Ale tu by bolo správnejšie povedať – nie ľuďom, ale ľudskému vedomiu.
Čo je to človek? Človek je predovšetkým Osobnosť, teda ten, koho neriadi vedomie, ale kto riadi svoje vedomie. Ale ak človek nie je schopný riadiť svoje emócie, svoje vedomie, je podriadený Satanovi. A, prirodzene, vtedy tento človek v prvom rade zbiera kamene. Načo? Aby stretol Proroka s kameňmi...

T: Kameňmi pochybností, pýchy, závisti, systému... Hľa, s čím sa stretávali Proroci... aj od blízkych, od bratov... šablónovitá fráza vedomia na akýkoľvek vzostup Duchovného, vraj „dokazuj mi ako chceš, ja ti aj tak neuverím“.

IM: Ale kto hovoril ústami tohto brata? Akurát Satan hovoril, t.j. vedomie: „akokoľvek mi to budeš dokazovať, ja to aj tak neprijmem“. Prečo? Pretože vedomie nenávidí svet Boha! A tu sa ukrýva prvé, samé prvé, prečo ľudské vedomie odmieta všetko Božské. Pretože ľudské vedomie je smrteľné. To je ako tvoj starý počítač, nie je večný, raz ho aj tak vymeníš.

T: Igor Michajlovič, vychádza to tak, že kým žil Prorok, tie Znalosti, ktoré priniesol na svet, boli v princípe živé, neskreslené, dá sa povedať, že vďaka jeho, no... autorite...

IM: Nie. Len sa tak rýchlo neskresľovali, no skresľovali sa pri ňom. Tak opäť, ak zoberieme Mohameda, hovorili sme o tom, no a každý sa môže oboznámiť – počas jeho života začali skresľovať to, čo hovoril a objavilo sa už niekoľko ľudí, ktorí začali skresľovať islam počas života samotného Mohameda. A ak zoberieme Ježiša, aké podvrhy a zmeny vznikali už počas jeho života? Ale Proroci mohli ľuďom hovoriť Pravdu, boli tu, v tomto svete a mohli aspoň trochu obhajovať toto všetko. Ale prečo chodiť ďaleko, prečo brať veľkých Prorokov? Zoberme jednoducho knihu „AllatRa“ a pozrime sa, čo sa deje dnes.

Veď koľko sa dnes objavilo ľudí, ktorí ju z rozumu interpretujú jednoducho po svojom. A kvôli čomu to interpretujú? Pre svoje výhody, aby získali čo? Moc nad sebe podobnými. Vytvárajú akési uzavreté skupiny. Rozprávajú, že sú akýmisi autoritami v hnutí ALLATRA, alebo čosi podobné, oni sú lídrami ALLATRA, no čo už len nie.  Pritom im ľudia veria, človek prečítal knihu, čo-to pochopil, snaží sa pochopiť viac a tu sa k nemu práve pritočia autority, ktoré niekedy ani nečítali túto knihu „AllatRa“ a začína sa hra. A to v súčasnosti, keď človek môže vziať, sám prečítať, preštudovať a začať pracovať. Veď o tomto sa aj píše, aj rozpráva. Veď to vôbec nie je zložité. No, chce sa to porozprávať s človekom.
A opäť, koľkokrát rozprávali, koľko hovorili, že ak hľadáš cestu duchovnú, tak hľadaj cestu duchovnú. Ale čo ľudia potrebujú? Zdravie, riešenie svojich problémov a dozvedieť sa, čo bude zajtra. Nuž, nič sa nezmenilo.

T: Ale čo majú ľudia robiť, aby sa aj s „AllatRa“ nestalo to isté, čo sa stalo so Znalosťami v tých časoch?

IM: Nuž, to je ľudská voľba – čo zvolia, to sa stane. Tí, ktorí smerujú k Životu, tých nič nezastaví. Ale tí, ktorí smerujú k službe systému, no vari možno mŕtveho uchrániť pred smrťou?

Ž: Teraz vidíme nielen zlé príklady, ale aj mnoho dobrých – aj v hnutí, aj medzi tými ľuďmi, ktorí sa prebúdzajú. Tých je výrazne viac. A  teší to o to viac, že ľudia počujú, že ľudia pociťujú...   

IM: A tu je kľúčové – teší viac. To teší. Veď kvôli tomu to je.

T: To znamená, že vo svojom vnútri rozmnožujú radosť duchovnou prácou na sebe, svojimi činmi, jednaním.

IM: Správne, oni bránia pozície Sveta Duchovného v materiálnom svete, týmto vnášajú radosť. A radosť – to je ako svetlo v temnote. A čím viac sa takýchto ohníkov rozhorieva, tým viac tma ustupuje, tým viac je radosti. Vidíš, aké je všetko jednoduché.

Ž: Jednoduché, veľmi jednoduché.

T: Ako svetlo a tma... Veď cez tmu vedomia dochádza k odmietaniu všetkého Svätého, predovšetkým odmietanie všetkého Svätého v sebe ako Osobnosti. No a čo môže porodiť mŕtve? Mŕtve rodí len mŕtve.

IM: Ale práve Živé rodí iba Živé. Ono rodí tú vnútornú duchovnú Lásku. A to je veľmi dôležité.

Ž: Veľmi dôležité... Veľmi dôležité je nájsť v sebe tento Prameň, pretože on rodí bezbrehosť vnútorného Života. Ono otvára nevysychajúci Prameň šťastia a  radosti. Je bezhraničný a nekonečný. A dáva Život tým, ktorí ho prijímajú v hlbokom pocite. Dáva Život tým, ktorí už urobili svoju voľbu a  každý deň ňou žijú.

IM: V Biblii je... v Jánovom Evanjeliu je jeden moment, kedy Ježiš požiadal ženu napiť sa vody pozemskej. A on jej povedal, že hocikto, kto bude piť túto vodu, opäť vysmädne, ale kto bude piť vodu, ktorú mu Ja dám, ten nebude žízniť naveky, pretože voda, ktorú mu dám, sa v ňom premení na prameň vody, tečúcej do života večného.
Toto sú hlboké slová, pochopiť ich možno len s otvoreným srdcom, ako hovoria v náboženstve. Ale pokiaľ sa k tomuto pristupuje pomocou vedomia, tak sa to vôbec nedá pochopiť. Znovu, kam nás  to všetko zvedie? K rozprávke.
Tak je možné veriť Prorokovi? Vedomím – nie, Duchom – áno. Osobnosť nepotrebuje potvrdenie, ona vie kto je Prorok, pretože to cíti a priťahuje ju to. Ale vedomie sa stavia do cesty Osobnosti, ktorá tiahne k Prorokovi. Prečo? Pretože opäť ide o pýchu a moc. A ono začína rozprávať Osobnosti: „Never, žeň ho, zober kameň a hoď do neho, pretože je rovnaký ako ty, je z mäsa, aj ty si z mäsa. Ale Ducha nevidno. Ak by bol Prorokom, dal by ti všetko, čo si zmyslíš, tak vtedy by si uveril. Ale ak ti nič nedáva, ale  rozpráva iba o tom, o čom nemáš predstavu, tak ako mu veriť?“ A vedomie vždy argumentačne utvrdzuje Osobnosť v tom, že to nie je tak. „A to, že cítiš, - hovorí, - to je chyba, to je tvoja nádej. Boh  je ten, ktorý ti dá všetko, čo si len zaželáš. Je ako rodič.“ A naozaj, skús proti tomu argumentovať. „Keď si pýtaš od rodičov vodu, vari ti dajú miesto vody, no, povedzme... rozpálené olovo? Nie, samozrejme, sú to rodičia. Ľúbia ťa. Keď si popýtaš jedlo, dajú ti skaly? Nie, samozrejme, sú to rodičia, dajú ti chlieb, alebo to, čo si prosíš, aby si nasýtil svoje telo. Tak isto aj Boh – ty ho poprosíš o peniaze – on ti ich dá, pretože ťa miluje, ak je to skutočný Boh.“ Tak argumentuje vedomie.
Ale pravda spočíva v tom, že pre Svet Duchovný čas prebývania tu, pozemský, ľudský – je časom nebytia, kde si človek volí: Žiť, alebo umrieť, dať sa zlákať, alebo sa oslobodiť. A všetko telesné, čo pochádza od Iblísa či diabla, ako sa hovorí, alebo od vedomia, dá sa povedať že od Celosvetového rozumu (pre ateistov, aby to pre nich bolo prijateľné), všetky vychádzajúce materiálne želania, ktoré sú diktované vedomím, sú dočasné a nenesú v sebe nič. Aj túžba spoznať Boha, vychádzajúca z vedomia, je vždy skreslená a vždy z toho robí tajomstvo. A hovorí: „No, ako môžeš dosiahnuť Boha, t. j. Duchovný Svet? Koľkokoľvek o tom budeš rozmýšľať, On aj tak nepríde. Ale ak chceš poznať a naučiť sa niečomu – choď, uč sa a rob. Chceš postaviť dom, študuj ako sa stavia, zober sa a stavaj. Dom môžeš postaviť. Ale môžeš ty – človek postaviť pre seba Duchovný Svet? Nemôžeš. Prečo? Pretože ho nepoznáš. Keď ho nepoznáš, to znamená, že ho niet.“ Takto sa Osobnosť dostáva do závislosti a otroctva jednoduchými prehováračkami, no, a zdalo by sa, že logickými vysvetleniami od vlastného vedomia. Ale tu sa treba zastaviť a porozmýšľať. No ak si sám sebe pánom, tak prečo takéto myšlienky púšťaš ku svojej Osobnosti? Načo utrácaš silu, ktorú ti dal Duch pre Život a Spasenie na to, aby si počúval rozprávky? Prečo prahneš po zle a prečo konáš zlo v tomto svete? Ak chceš Žiť, tak prečo usiluješ o smrť? Nad tým treba porozmýšľať.  

_____________

VIDEOTEXT

 

NIET PROROKA VO SVOJEJ VLASTI.
ĽUDIA NEPOTREBUJÚ PROROKOV,

ONI POTREBUJÚ DŽINOV,

PLNIACICH ICH TÚŽBY.
AK CHCEŠ ŽIŤ,
TAK PREČO USILUJEŠ O SMRŤ?
_____________