Zodpovednosť každého človeka za svoj osud a budúcnosť ľudstva
Textová verzia relácie „KLÍMA. BUDÚCNOSŤ JE TERAZ“ s účasťou Igora Michajloviča Danilova. Časť 4
(Poznámka, skratky v texte: moderátorka Taťjana – T; Igor Michajlovič Danilov – IM)
0:43:05 — 1:02:24
Klimatické problémy nezávisia od antropogénneho faktora. Ľudia presúvajú zodpovednosť na náboženstvo, vládu a vedcov. Ale taká jednoduchá otázka: o koho sa oni budú starať? Svet sa zmení, keď sa každý prestane báť satana v hlave a začne hovoriť pravdu. Utečenci sú realitou súčasnosti. Čo nás čaká? Všetky filmy o katastrofách sú detskou rozprávkou v porovnaní s realitou, ktorá môže nastať. O pozitívnom príklade tvorivej činnosti MSH ALLATRA. Život sa priťahuje k Životu. Duchovná pomoc prichádza iba tým, ktorí žijú podľa zákonov Duchovného Sveta. Zodpovednosťou človeka je porozumieť tomu, kto je a prečo je tu. Systém je v agónii. Posledný deň. Zodpovednosť za život civilizácie zostáva na človeku.
Predchádzajúci článok: „Posledné časy - akú voľbu urobí ľudstvo?“. Časť 3
Klimatické problémy nezávisia od činnosti človeka
T: Viete, vedomie sa skutočne veľmi vážne vyhýba tejto téme, pretože...
IM: Samozrejme, že sa vyhýba. A ty si opäť nastolila otázku, že do roku 2030 sa ľudstvo stretne s problémami, ktoré už nebude môcť zmeniť. Tak nech to skúsi zmeniť teraz.
Ak celé ľudstvo teraz prestane, povedzme, uvoľňovať СО2, nič sa tým nezmení. (T: Aj ľudia na to poukazujú…) Všetko sa bude rozvíjať tak, ako sa rozvíja. Veď aj mnohí z tých vedcov, ktorých si spomínala, veľmi dobre chápu, že ľudský faktor nie je v tomto prípade podstatný. Áno, trošku vplývame, ale „máličko“ oproti tomu, čo sa v skutočnosti deje.
Veď problémy, ku ktorým teraz dochádza, sú podmienené úplne inými procesmi. Je to cyklickosť. A nezávisí od ľudí. A nech by sme teraz robili čokoľvek, ono to bude prebiehať. Je to prirodzené. Ale otázka sa týka Posledného dňa: bude či nebude. Ešte je čas, aby ľudia prijali rozhodnutie.
No opäť vedomie povie: „Zase čas, zase zastrašovanie“. Nie, nie zastrašovanie, nikto nikoho nestraší a mať zlú náladu kvôli tomu sa neoplatí. Nemusíte nás vôbec počúvať. Na čo? Môžete žiť, ako ste žili predtým, a všetko bude u vás také isté, ako bolo aj doteraz... Ale nie na dlho.
Ľudia presúvajú zodpovednosť na vlády, náboženstvá a vedcov, ale je to tak správne?
T: Viete, akoby človek v týchto otázkach do niekoho vkladal nádej, buď do náboženstva, že ho zachránia... To je predsa veľmi častá situácia, že ľudia sa s akýmsi vnútorným krikom obracajú o pomoc, obracajú sa k Bohu...
IM: Ale opäť, o čo prosia? Ľudia sa zhromaždili v chráme a už aj ide príkaz od vedomia: ak sú raz v chráme, to znamená, že sa obracajú k Bohu. Ale prosia o materiálne, o pozemské o vopred mŕtve. A všimni si, ľudia vždy kričia pred Bohom, ale mlčia pred diablom. Prečo to tak je? A za tým sa veľmi veľa skrýva. Stojí za to sa nad tým zamyslieť.
T: Človek taktiež vkladá nádeje na hlavy vlád, že ho zachránia...
IM: Aj o tom sme mnohokrát hovorili, že vždy chceme na niekoho presunúť zodpovednosť. Ale opäť, hlavy vlád, oni sú čo, bohovia? Oni sú ľudia, najobyčajnejší ľudia. Lenže títo ľudia, ktorým je daná moc (tak, ako to aj chceli, ale zato oni dostávajú ešte aj zodpovednosť).
Jednoduchá otázka: o koho sa oni budú starať? Prepáč mi: o roľníka, o toho, kto kladie asfalt alebo o seba milovaného a o svojich blízkych? No nie je to tak?
T: O seba, čiže je viac orientovaný na to, aby opäť utiekol (no nie je kam ujsť ako ste povedali), namiesto toho, aby riešil nejaké problémy, aby sa zjednotil s ľuďmi.
IM: Vieš, ani sa mi nechce o tom hovoriť, pretože v skutočnosti, nuž ľuďom to... Pomôže to v niečom? Veru nepomôže. A my tu plašíme, čo sa môže stať. Áno? Avšak môže sa to aj nestať. Oplatí sa strašiť ľudí? Načo? Ľudia majú ísť k Bohu skrze Lásku a nie skrze strach o svoju kožu. To je otázka.
T: Len, viete, prečo sa mi zdá dôležité otvoriť túto otázku o tom, že sa neoplatí prenášať zodpovednosť za svoj osud na spomínaných vedcov a mocnárov, pretože tak funguje systém. Vždy hľadá (IM: Samozrejme) nejakého prostredníka medzi človekom...
IM: Áno, áno, máš pravdu: vždy a všade.
T: Jednoducho, keď človek pochopí, že všetko je v jeho rukách…
IM: Rovnako, ako aj choroba… Človek ochorel a prenáša zodpovednosť na lekára. Ak liek nepomohol, prenáša zodpovednosť na iného lekára, vraj: „Ten lekár je zlý,“ namiesto toho aby skutočne zmenil spôsob života a prestal byť chorý. No existujú nevyliečiteľné choroby, to je tiež pravda. Ani jeden doktor nepomôže pri chorobách, ktoré sú nevyliečiteľné.
A aby sa ľudstvo nedostalo do nevyliečiteľného stavu, je potrebné čo? Predovšetkým prevencia. A tou sa musia zaoberať všetci.
Keď sa každý prestane báť svojich strašiakov v hlave a začne hovoriť pravdu, svet sa zmení
T: Jednoducho, viete, čo je, zdá sa, tiež prekvapujúce, že na jednej strane človek prenáša zodpovednosť na spomenutých vedcov: „Oni tam niečo robia, niečo skúmajú, snáď nám pomôžu”.
A zároveň sa ku mne dostal list priamo od klimatológa, ktorý hovorí o tom, že: „Stretol som sa spolu s inými vedcami s týmto problémom... Akosi chápem, čo sa stane, naozaj je strašné čo i len pripustiť... (IM: …apokalypsu) áno, apokalypsu. Vôbec nechcem vidieť ani moju rodinu, ani seba, ani budúce ľudstvo ako hrdinov týchto filmov o apokalypse… Veľmi sa bojím! Ale jediné, čo robím, je len to, že od rána do večera pracujem...“
IM: Veď jemu predsa tiež vedomie zatvára ústa, chápeš? (T: Áno). Namiesto toho (T: vyhýba sa), aby sa nakoniec prestal báť týchto prízrakov v hlave a skutočne vystúpil, postavil sa pred ľudstvo a povedal: „Priatelia, ale je to takto”. Niektorí sa o to pokúšajú, ale zatvárajú im ústa. Zoberú im možnosť ďalšej kariéry a všeličo iné len preto, že hovoria pravdu.
Ale keď volíš život tvojich príbuzných a blízkych, svojich potomkov, no vtedy, keď človek žije pozemskými hodnotami. A pozemské hodnoty sú aké? Sú to potomkovia. Človek buduje biznis, niečo robí. Pre koho? Pre deti, pre vnukov, či niekoho iného. A aké deti a vnuci? Dokonca aj pri tom najoptimistickejšom variante, prepáč mi, vnukov možno uvidíš, ale pravnukov sotva.
No, nie je to tak? Tak čo treba robiť? Opäť sedieť a mlčať, pretože ťa vyhodia z práce alebo čosi také? Alebo sa prestať báť, a vziať svoje vedecké dôkazy a dokazovať, obhajovať svoj uhol pohľadu. Možno, že niekto to aj započuje.
T: A keď takto každý človek...
IM: A keď sa každý človek prestane báť satana v hlave a skutočne pochopí, že má právo Žiť (a on má právo Žiť) a začne hovoriť, vtedy sa svet zmení.
Ale kým budú všetci sedieť, mlčať, alebo premýšľať, že: „no áno, poviem... potom... v pondelok... ten budúci. Ale kto v pondelok začína niečo dôležité? Tak začnem... v sobotu. Ale kto v sobotu niečo robí? Už je víkend. Začnem od pondelka!“ A tak je to vždy. A potom zabudol, prečo sa vôbec o to snažil „veď aj tak sa dá žiť“. Dá sa, ak je to pre neho život.
Čo nás čaká? Všetky katastrofické filmy sú detskou rozprávkou v porovnaní s realitou, ktorá môže nastať
T: Jednoducho, ako dokonca vedomie vykresľuje ľuďom, delili sa tým účastníci hnutia, že ono hovorí o tom, že „v tom okamihu, keď sa to stane, určite v tej kritickej situácii, na mieste udalostí sa staneš ľudskejším a zmeníš sa a budeš...“
IM: Nestaneš sa a nezmeníš sa. Hovorí sa, že možno sú katastrofy aj potrebné, aby to ľudia prežili, očistili sa a stali sa ľudskými. Ale skúsenosť ukazuje niečo iné. Keď dieťaťu berú poslednú fľašu vody a keď za kúsok chleba zastrelia babku – to je realita bytia.
Pretože všetko, čo je teraz v hlavách ľudí vsugerované, to je väčšinou násilie, krutosť a prežitie za každú cenu. Stanú sa ľudia duchovnejší, keď si musia rozdeliť jednu fľašu vody pre všetkých? Medzi ľuďmi existujú hrdinovia, nehádam sa, ktorí svoju časť dajú niekomu inému, aby mu predĺžili život. Existujú, samozrejme, takí ľudia. Ale v percentuálnom vyjadrení je to koľko? To je aj odpoveď.
Tak čo nás čaká pri takom vývoji? Ozbrojené bandy? Všetky filmy, ktoré sa natáčali, to je len detská rozprávka oproti realite, ktorá môže nastať. Už sme to neraz hovorili. Predsa len, systém skutočne všetko predvída.
V reláciách sme sa už zmieňovali o migrácii. No predstav si, že teraz sa aspoň miliarda ľudí začne presídľovať, najmenej miliarda. Ako sa to všetko skončí?
T: Je zaujímavé, ako systém vnucuje v otázke utečencov, aj v otázkach migrácie pozíciu, že utečenci sú obete...
IM: A vari to nie sú takí istí ľudia? A každý sa pozrel a pomyslel si: „Prídu ku mne“. Ale prečo „prídu k tebe“? A prečo nie ty pôjdeš, priateľ môj?! Všetko môže byť presne naopak, ako ti rozpráva vedomie. Ty budeš nútený ísť so svojou rodinou niekam, kde ťa nečakajú. No vari to nie je tak? A čo potom?
T: Jedni chcú, aby im dali, druhí dávať vôbec nechcú: „Prečo by som sa mal deliť?!“ Takto to vnucuje systém.
IM: A všetci si myslia že im je niekto niečo dlžný. Ale pravda je taká, že nikto na tomto svete nikomu nič nedlhuje. A to je skutočne pravda.
Pozitívny príklad tvorivého hnutia ALLATRA
T: Máme tu ešte taký pozitívny príklad – hnutie „ALLATRA“, pretože v tej chvíli, keď systém delí ľudí na „svojich a cudzích“, oni chápu, že cudzie...
IM: Vieš o čom teraz rozmýšľajú tí, ktorí to počúvajú prvýkrát? Že sedíme a robíme reklamu „ALLATRA“, strašíme ľudí a rozprávame, aká je „ALLATRA“ dobrá a podobne. Ale je to pravda. Tak funguje vedomie.
T: Ale sú aj tí, ktorú počujú...
IM: Ale tí, ktorí počujú, tí vedia, kto sme. A tí, ktorí nevedia? A ako sa doklopať k tým, ktorí nevedia? Po jednom? Tam niekto čosi povedal, tam niekto čosi vravel. Poviem to jednoduchšie: predstav si závod, v ktorom je hluk a ty stojíš v kúte a hovoríš pravdu. Začujú ťa na druhom konci?
T: Ľudia sú už z toho klamstva unavení (IM: Unavili sa), práve pravda, ona znie, dá sa povedať, dokonca veľmi...
IM: ...všedne.
T: Pravda znie veľmi hlasno, pretože...
IM: Pretože sa ozýva vo vnútri. A podstata spočíva práve v tom, naučiť sa počuť ten šepot vnútri a dôverovať mu a nie tým výkrikom v hlave. A naučiť sa práve zastavovať tie výkriky v hlave a prestať byť otrokom, ovládaný systémom. V tom je pravda. A to by sa mali ľudia v prvom rade naučiť, aby sa stali ľuďmi a nie zvieratami.
T: Ešte sa predsa len vrátim k ľuďom z hnutia „ALLATRA“, k tým, ktorí sa pripojili, pretože...
IM: Nuž propaguj, propaguj...
T: Pretože v tej situácii sa ukazuje...
IM: I keď musím úprimne povedať, obrovské ďakujem, priatelia, že ste naozaj s nami, aj za to, že chápete, aj za to, čo robíte! To je pravda.
T: Ešte sa predsa len vrátim k ľuďom z hnutia „ALLATRA“, k tým, ktorí sa pripojili, pretože...
IM: Nuž propaguj, propaguj...
T: Pretože v tej situácii sa ukazuje...
IM: I keď musím úprimne povedať, obrovské ďakujem, priatelia, že ste naozaj s nami, aj za to, že chápete, aj za to, čo robíte! To je pravda.
T: Je veľmi potešujúce, že oni, viete, veľmi silno inšpirujú svojím príkladom (IM: Pravdaže), a predovšetkým preto, že existujú tieto Znalosti a pochopenia...
IM: Predovšetkým preto, že sú čestní (T: Áno.) a slobodní.
T: Sú Znalosti, a to je tiež veľmi dôležité.
IM: A na ich tvári je napísané „živý“.
T: A život sa samozrejme ťahá k Životu, preto sa aj tak rýchlo rozvíjajú tieto procesy rodiace život. Systém vie len to, že nesmie dopustiť zjednotenie ľudí...
Život sa ťahá k životu
IM: Príklad. Na pohľad mŕtva púšť – samý piesok, hlboké pukliny v zemi. Len trochu zapršalo a ráno je už všetko zelené. Jednoduchý pozitívny príklad. Tak aj tu – život sa ťahá k Životu.
T: A ako rýchlo sa realizuje toto… oživenie.
IM: Existuje aj pozitívny moment, samozrejme že je. Ak by nebolo týchto pozitívnych momentov a nebola by šanca, vari by sme sa teraz spolu o niečom rozprávali? Načo by mi to bolo potrebné? Mám sa čomu venovať inde. Ja predsa nie som patológ, ja som masér. Moja práca je pomáhať ľuďom zbaviť sa bolesti, aby bol život, nuž takpovediac, veselý a bez utrpenia.
T: Al-Džábir – ten, ktorý lieči srdcia.
IM: Ale ja liečim chrbtice, rozumieš... A srdcia kardiológovia, to je trochu iné.
T: Len, viete, tu je taktiež potrebné vyzvať ľudí k tejto konsolidácii, k zjednoteniu, vzájomnej pomoci. Pretože, viete, spomínam si na slová z Biblie: “Tam, kde sa dvaja či traja zídu v Mojom mene, tam som aj Ja medzi vami”. Veď vedomie človeka nevie, ako sa budú udalosti vyvíjať, keď ľudia v Duchu...
IM: Zopakujem: duchovná pomoc ide z Duchovného Sveta len k tým, ktorí poznajú a žijú podľa zákonov Duchovného Sveta. Len slobodným sa dáva sila. Ale ak je človek v otroctve, v plnej podriadenosti satanovi, vari k nemu príde pomoc od Duchovného Sveta? Jednoduchá otázka.
Kto bude posilňovať nepriateľa? Je to všetko ako, poviem no taký nie príliš pekný príklad... Predstav si, priateľ môj, ideš sám, pokojne, nikoho nerušíš. No zotmelo sa a objavia sa banditi. A ty hovoríš: „Počkajte, priatelia! Mám krásne obušky, vezmite si ich. To je pre vás… aby ste si o mňa neobúchali ruky, som dobre stavaný“. A to je odpoveď. Prepáčte za takú iróniu, ale je to pravda. Pre lepšie pochopenie.
Je dôležité, aby človek pochopil kto je, a prečo je tu
T: Igor Michajlovič, dnes tiež hovoríme o tom, aké je dôležité, aby ľudia nemlčali, ale boli otvorení a vyjadrovali svoj postoj, svoju pozíciu.
IM: Oveľa dôležitejšie je pochopiť – pochopiť, kto si a kvôli čomu si tu. Ak človek chápe, kto je a kvôli čomu je tu, chápe aj, že obyčajne tých 80% (ba i viac) negatívnych myšlienok v hlave nie je jeho a nepotrebuje ich. Ak odmieta tie iluzórne putá, ktoré mu nanútil satan... Veď v skutočnosti mu ich nanútil satan.
Satan nemá ani ruky, ani nohy. Jeho ruky a nohy – to sú tvoje ruky a nohy. Veď on len šeptá v hlave - a človek koná. On šepce v hlave – a človek kričí. On napovedá v hlave – a človek ide a zabíja. Vari to nie je tak? Tak. Satan nikoho nezabil, to vy zabíjate jeden druhého, priatelia moji. A to je pravda.
Ak si to človek uvedomil a jednoducho sa prestal podriaďovať všetkému tomu negatívnemu a vkladá svoju pozornosť ako hlavný zdroj do dobra, do pozitívna, do Lásky práve v duchovnom smere, tak sa všetko zmení. A tam, vidíš, je skutočná sloboda. A za slobodou je Život. A vtedy, vieš, je už ľahostajné, či bude koniec sveta, či nebude – pre neho už nikdy nebude. Smrti sa boja mŕtvi.
Systém je v agónii.
Zodpovednosť za život civilizácie zostáva na človeku
T: Áno, to je samozrejme veľmi cítiť. Ak sa pozrieme na to, čo sa teraz odohráva v spoločnosti, na to, čo sa teraz deje vo svete, viete, vzniká taký dojem, že systém sa jednoducho nachádza v nejakej svojej celkovej agónii, že dochádza k akémusi chaosu, nejakej zmätenosti systému. To znamená že pozná nejaký svoj scenár?
IM: Povedzme to tak... Systém je viac než rozumný. A prirodzene, v každom prípade chápe začiatok svojho konca: buď sa živiť na skládke tisíc rokov ľudskými odpadkami, alebo sa aspoň reštartovať.
T: Čiže je schopný dokonca aj takých opatrení, ako je sebazničenie počas katastrof v priebehu všetkých týchto konfliktov, áno?
IM: S nádejou, že sa potom znovu obnoví, – samozrejme že je schopný, v nádeji na budúci revanš. Ale ináč, je to len program, rovnako ako aj systém v tvojom tablete.
T: Toto rozširuje chápanie. Pretože ľudia teraz jednoducho chápu, že systém robí v tomto, preňho povedzme v predsmrtnom čase, všetko možné pre to, aby jednoducho stiahol čo možno najviac pozornosti...
IM: Zásobu energie. No, povedzme to tak, ak má človek v automobile benzín do polovice nádrže, koľko môže prejsť? A keď má plnú nádrž. Jednoduchý príklad. Preto sa systém snaží urobiť to tak, aby pre každý prípad boli jeho nádrže plné. V každom prípade to potrebuje. Nemá mnoho možností. Má len dve... No, ak mám byť úprimný, ľudstvo má tiež len dva varianty.
T: Ukazuje sa, ako je to v systéme prefíkane zariadené. To znamená, že polovicu nádrže vyčerpá už teraz, a zvyšok, keď sa človek stane subosobnosťou, nerealizujúc...
IM: No to je počas normálnej existencie. Ale my teraz hovoríme o tom, čomu sa hovorí Posledný deň.
________________
Nasledujúci článok: „Znamenia konca sveta. Ako môže ľudstvo prežiť?”. Časť 5
Relácia „KLÍMA. BUDÚCNOSŤ JE TERAZ”: https://allatra.tv/sk/video/klima-buducnost-je-teraz