V tomto vlogu: O získaných skúsenostiach a pochopeniach vďaka reláciám s účasťou Igora Michajloviča Danilova a kníh Anastasie Novych.
O osobnej skúsenosti v duchovnom rozvoji a pracovných duchovných nástrojoch, ktoré pomáhajú na duchovnej ceste.
O vnímaní sveta, o Bohu, o Duchovnom Svete.
Osobná skúsenosť s kontaktom s Duchovným Svetom.
Duchovné praktiky.
Ako vykonávať duchovnú praktiku.
Cieľ a zmysel života.
Duchovná cesta.
Duchovný rast.
O voľbe a pozornosti človeka.
Staroveká duchovná praktika „Lotosový kvet“.
Knihy Anastasie Novych stiahnuť: https://allatra.tv/sk/category/knigi-anastasii-novykh
Dialóg s Bohom. Kniha AllatRa. Praktika zachraňujúca život! Z 11. časti relácie: https://youtu.be/HHQD4dkrbgU
Duchovná praktika „Lotosový kvet“. Sami vo dvojici. 13. časť: https://allatra.tv/cs/video/duchovna-praktika-lotosovy-kvet
email: [email protected]
Všetkých vás zdravím, drahí priatelia! Volám sa Nikol a dnes by som si s vami chcela pohovoriť o takejto téme: chcela by som porozprávať a podeliť sa svojou skúsenosťou najmä o tých duchovných nástrojoch, ktoré mi skutočne pomáhajú na mojej duchovnej ceste a vďaka ktorým reálne cítim svoj vnútorný rast a svoj posun. A všeobecne, viete, rada by som hovorila o nasledujúcej téme: čo je v dnešnom modernom svete také zaujímavé: že v skutočnosti každý z nás, každý človek túži po týchto vnútorných pocitoch, ktoré predsa len dávajú kontakt s Duchovným svetom alebo nejaké odrazy, ozveny Duchovného sveta, ktoré vychádzajú z tvojej duše. Každý to cíti. Najneobvyklejšou vecou pre mňa bolo, najväčší šok (a o tom som už hovorila) – bolo, že keď najmä v duchovných praktikách prišlo pochopenie toho, čo to je skutočné precítenie svojej Duše a precítenie Duchovného sveta, nikdy som si nemyslela, že toto je Boh. To znamená, že v mojom vedomí jednoducho nikdy nebola taká asociácia. Pretože som predtým tieto pocity cítila a naozaj sa mi páčili, a chcela som sa k nim znova vrátiť. Chcela som to nájsť, chcela som pochopiť, ako znova dokážem získať toto precítenie. A viete, vždy som to hľadala v niečom takom zaujímavom, nezvyčajnom. Pretože to, čo cítiš vo vnútri, to ti dáva... takú zaujímavú, nezvyčajnú chuť a prežívanie takých sladkých, mnohotvárnych okamihov, ktoré napríklad v mojom vedomí nie sú vôbec spojené so slovom „Láska“, so slovom „šťastie“, so slovom „Boh“.
Viete, je dokonca šokujúce, že tieto pocity sa vo vedomí neasociujú so slovom „Boh“. Pretože zvyčajne, keď sa s tebou človek rozpráva o Bohu, čo sa okamžite vynorí? Že človek je nejaký fanatik, že patrí k nejakému náboženstvu. A čo je to náboženstvo? Náboženstvo to je zotročenie más, kopa najrôznejších nariadení, kánonov atď. A vôbec nie je jasné, čo sa tam deje. A okamžite ťa to odpudzuje, však? A nikdy by si si nemyslel, že ozajstní svätí to sú v skutočnosti tí, ktorí sú kaif, ktorí sa jednoducho naučili samostatne generovať tie vnútorné pocity najvyššej blaženosti, takej blaženosti, ktoré vedomie... Je to dokonca ťažké opísať, pretože neexistujú žiadne asociácie, pretože to nejako presahuje chápanie vedomia. A to je presne preto: pretože neexistuje také pochopenie a asociácie, že aby si našiel to vnútorné, musíš prejsť nejakú duchovnú cestu, musíš začať pracovať na sebe, s vedomím a tak ďalej. Ty jednoducho neustále hľadáš tieto pocity vo vonkajšom, ale aj tak ich nenachádzaš, zmietaš sa od jednej situácie k druhej a neustále sa nachádzaš v nejakej ilúzii, akoby si to po dosiahnutí nejakej ilúzie našiel. Skúšaš jedno, skúšaš druhé, tretie, desiate – a znova nie, a znova nie. A najmä ak si už začal pracovať na sebe, začal si robiť duchovné praktiky, pochopila som, čo presne znamená nájsť to, po čom som tak túžila celý život. Jednoducho aké je to prekvapujúce, ako nás vedomie od toho odvádza. To, že človek absolútne nechápe, že na získanie tohto vnútorného pocitu, ktorý sa všetkým tak páči, treba začať nejakú duchovnú cestu. Ty dokonca ani nejdeš do nejakých náboženských organizácií, nejdeš do nejakých… neštuduješ nejaké duchovné učenia, aby si získal tento vnútorný pocit. Jednoducho nemáš takú asociáciu, také pochopenie. Bol to pre mňa veľký šok, keď som to pochopila.
A ešte taký dôležitý moment: čo sa týka témy Boha, áno? Dnes je to vo svete veľmi populárne: ľudia sa pýtajú jeden druhého: ,,Veríš v Boha, alebo neveríš?” – je tu určitá gradácia. To znamená, že ak si veriaci – zaradím si ťa do jednej skupiny, alebo si neveriaci. A viete, absurdita samotnej otázky. Ako to v jednej z relácií Igor Michajlovič skvele povedal: či v niekoho veríš, alebo neveríš je tu fakt: poznáš Boha alebo nepoznáš. Toto je realita. Aj pre mňa existuje také silné pochopenie – skutočný fakt. To znamená, že cítiš duchovný svet alebo necítiš. To je skutočne dôležité. To je naozaj fakt. A ktokoľvek by potom čokoľvek hovoril, ak si ho precítil vieš, že je, nech by ti ktokoľvek čo hovoril. Je to rovnaké ako: viete, napríklad, nejaké exotické ovocie, napríklad mangostan, však? A ty si ho ochutnal. Poznáš jeho chuť, vieš, že existuje. A čo by ti kto nehovoril: existuje toto ovocie, alebo neexistuje – ty to vieš. Poznáš jeho chuť a môžeš ju opísať iným ľuďom. Môžeš opísať jeho chuť, ako jeho vlákna sťahujú tvoje receptory. Môžeš rozprávať, kde sa dá toto ovocie získať. Ale človek ťa nepochopí.
Môže to v ňom vyvolať želanie tiež ho ochutnať, ale nepochopí ťa dovtedy, kým ho sám neochutná. A vtedy ti začne rozumieť a tiež bude vedieť že existuje a že je to fakt. Preto je na duchovnej ceste najdôležitejšie – začať skúšať a začať realizovať túto vnútornú potrebu vo vyjadrení svojej vnútornej Lásky tak úprimne, ako sa ti to skutočne darí.
Pamätám si jeden z kľúčových momentov na samom začiatku duchovnej cesty – vždy si treba pamätať, že si niečo viac. To, že existuje dôležitejší zmysel tvojho bytia tu, dôležitejší zmysel tvojho života. Pretože to všetci cítia. Každý cíti, že tu nie sme len tak. Že na tomto materiálnom svete a nejakých banálnych schémach systému sa tento svet nekončí, ako je to teraz: narodiť sa, vyštudovať, oženiť sa, mať deti, postaviť dom, zasadiť strom. Áno, a čo potom? Ani z hľadiska vedomia to nie je veľmi zaujímavé. A hlavne, všetci cítia, že existuje niečo viac. Je to pochopenie, že existuje niečo viac a že ty si niečo viac, a že v tebe je Duša, a že pomocou tejto Duše sa môžeš dotknúť Duchovného sveta a neustále, každú sekundu generovať túto Lásku – toto je dôležitý a prvoradý moment: pamätať na to každú sekundu. Pamätám si podľa seba, že som používala na duchovnej ceste taký trik, že som si na displej telefónu ručne zapisovala poznámky. Moja prvá poznámka bola – zapamätať si, pamätať si, že som niečo viac, a pamätať na to, že vždy treba zostávať v kontakte so svojou Dušou. Zakaždým, keď sa pozrieš na telefón, spomenieš si na to a celú svoju pozornosť znova nasmeruješ dovnútra do oblasti slnečnej pletene – tam, kde cítiš teplo a šteklenie, ktoré vychádza z tvojej Duše. Prečo je to kľúčový a dôležitý moment? Pretože existuje jedna zásadná praktika, ktorá sa volá ,,Lotosový kvet”. Zoznámila som sa s ňou v knihách Anastasie Novych. Táto praktika je veľmi stará. Igor Michajlovič hovoril o tom, že táto praktika existuje tak dlho, ako v skutočnosti existuje ľudský rod, ako existuje náš materiálny Vesmír. Túto praktiku vykonával aj samotný Buddha a tak dosiahol osvietenie. Odovzdal ju ďalej svojim žiakom. Základom tejto praktiky je, že treba na sebe neustále pracovať, upratovať svoje negatívne myšlienky a koncentrovať sa len na rozvíjaní toho vnútorného tepla a Lásky v sebe. A tak každú sekundu, keď sa kontroluješ, zametáš všetku negativitu a kultivuješ v sebe pravú Čistotu, Svetlo a Lásku. A táto praktika, to je najdôležitejšie, že praktika nie je o tom, že raz za deň prídeš, sadneš si a 100% svojej pozornosti sústredíš na kultiváciu vnútornej Lásky, úplne sa od všetkého odpojíš a už prebieha práve duchovná praktika. Tak to nie je. Nie raz, nie dvakrát za deň, ale keď to robíš 24 hodín denne. Keď si líhaš, keď sa prebúdzaš len zo zameraním na to, aby si prejavil čo najviac Lásky a čo najviac precítil tieto vnútorné dotyky. Jednoducho tým začínaš žiť a už nemôžeš inak. Keď si to neustále pripomínaš, nielenže zostávaš na vlne, nielen cítiš, ale začínaš ju aj zosilňovať. Pokračuješ v tom, čo je, to znamená, že tam začneš smerovať ešte viac svojej Lásky a cítiš odpoveď – a posielaš jej ešte viac a ešte viac. V tomto okamihu, keď ty sám skutočne pracuješ, keď úprimne prejavuješ túto Lásku, ako len môžeš, cítiš, ako nastáva tvoj skutočný vnútorný rast, cítiš, ako sa stávaš akoby väčším, širším. Cítiš, že aj tvoje praktiky sa prehlbujú, práve keď si sadneš k meditácii alebo k duchovnej praktike a úplne sa ponoríš, úplne odpojíš myšlienky, odpojíš pocity tela a vedomia. A keď sa ponoríš, otvoria sa pred tebou ešte zaujímavejšie veci. A to sú chvíle, keď si sadneš večer alebo v určitom čase k duchovnej praktike, tak najmä vtedy, je do nej zapojených 100% tvojej pozornosti, to znamená, že sa maximálne koncentruješ.
Samozrejme, viete, spočiatku vznikajú otázky, tiež som ich mala: „A ako to vôbec je? Ako to generovať? Alebo ako to je vykonávať nejakú duchovnú praktiku?“ Ale skutočne mi to trvalo rok. Pamätám si, že som len meditovala a snažila sa zastaviť tok myšlienok. Priam som bojovala s prúdom myšlienok a vyháňala ich zo svojej hlavy. Trvalo mi celý rok, kým som pochopila, že nemusím bojovať proti myšlienkam, ale stačí len jednoducho prepnúť pozornosť.
Ale paradoxné je, myslím si, že až kým sám nebojuješ s myšlienkami, a sám nepochopíš, že to nemusíš robiť, že stačí len prepnúť pozornosť a vtedy začne všetko fungovať... Toto je prirodzená cesta, keď stúpaš na svoje vlastné hrable, prechádzaš svojou osobnou skúsenosťou a najmä získavaš pochopenie. Pretože nahlas to môže znieť dobre a všeobecne rozprávanie – toto je taká dobrá téma: zdieľať skúsenosti... Ale dáva ti to len čiastočné pochopenie. Najdôležitejšie je, začať to praktikovať.
Rovnako, ako táto otázka „Ako to môžem začať generovať?“ Tiež som ju mala: ako to môžem vnútri seba z ničoho začať robiť? Uvedomila som si, že lepšie než hľadať odpovede ako to robiť, než sa snažiť pochopiť to rozumom, je začať to skúšať. A zakaždým, keď sa snažíš, sám vnútorne chápeš, ako to začínaš robiť, pretože je to taký nepolapiteľný moment. Ty jednoducho s akýmsi takým úprimným zámerom, nejako začneš prejavovať túto Lásku. To znamená cez vďačnosť a starostlivosť o túto šancu a o tú čiastočku Duchovného sveta, ktorá je v tebe. Ak to skúsiš inak, tak či onak, pochopíš, ako to vlastne funguje.
A viete, bol tu aj taký okamih: keď som bola v tej fáze, že som sa snažia zbaviť myšlienok, uvedomila som si, že ich nemusím odháňať, ale musím sa sústrediť na to, čo je pre mňa príjemnejšie. Je to skutočne veľmi jednoduché. A nepočúvať ťarchu vedomia, ale najmä konkrétne pestovať to vnútorné teplo, tú Lásku, ktorá sa týmto spôsobom prelieva, iskrí v tebe. Toto je vnútorný pocit toho uspokojenia a potešenia, skutočného uspokojenia.
Bola aj taká etapa, že keď prídeš napríklad po náročnom dni, sadneš si, uvoľníš sa a vstúpiš do tohto rozjímania. To znamená, že myšlienky už tak nevyčíňajú, je to pre teba akoby jednoduchšie, obrátiš svoju pozornosť na uvoľnenie, na takú príjemnú blaženosť, povedala by som. Ale vtip je v tom, že hlavné je nezastaviť sa tam, pretože sa ti zdá, že je to ľahšie, pretože pravdepodobne sa tvoje druhotné vedomie trochu vypína, už tak na teba netlačí a ty cítiš od neho trochu úľavu. A vďaka tejto úľave sa cítiš tak dobre. Ale v skutočnosti to nič neznamená. Takže je to len nejaký moment, neviem, možno uvoľnenie, autogénny tréning, meditácia alebo niečo také. Hlavné je nezastaviť sa na ňom, pretože skutočný kaif sa začína ďalej, oveľa ďalej. Reálny kaif sa začína vtedy, keď si sa naučil túto Lásku, tieto príjemné pocity a túto vďačnosť, generovať a odovzdávať ju naplno Duchovnému svetu. A neustále s mimoriadnou koncentráciou a s takým mimoriadnym úsilím to robíš v duchovnej praktike. A potom, keď ti príde odpoveď a táto Láska, ktorú ti poslali z Duchovného sveta, môžem povedať, že keď cítiš túto odpoveď a túto silu, ktorá k tebe prichádza, ty s touto silou posielaš ešte viac lásky do Duchovného sveta – a vtedy sa jej vracia späť ešte viac. A tak, keď vedieš tento svoj dialóg s Duchovným svetom, vtedy sa ti otvárajú také neuveriteľné pocity: sú také silné, sú také skutočné, že sú reálnejšie, ako celá táto realita. Jednoducho sa to cez teba vylieva, dá sa povedať, že sa trhá hruď niečím takým príjemným, zmyselným, veľmi silným, a takým, takým prelievaním neuveriteľných pocitov, kaifu v jeho úplne odlišnom prejave. A ty chápeš, že je to ako všetko to najlepšie, čo si v živote zažil, ale v koncentrovanej podobe.
A to je lepšie, ako čokoľvek iné. A keď to cítiš, chápeš, že si nikdy nezažil nič lepšie ako toto a nechceš už nič iné okrem tohto. A ty sa toho chytáš a začínaš tým žiť. A počas dňa sa snažíš nestratiť to, pretože sa snažíš neustále to podporovať svojou pozornosťou, svojim generovaním, prejavom úprimnej Lásky, a prosto tak pomaličky začínaš žiť.
A keď pochopíš, že ťa v určitých momentoch systém začína odvádzať alebo atakovať... Ale viete tiež, existuje taký zábavný moment. To, čo som sama pochopila: to sú útoky od systému, je aj také... Mala som... Keď už si v kontakte s týmito pocitmi, žiješ v Láske a tu samozrejme, prichádzajú skúšky alebo nejaké veci vo vedomí. No veľmi dôležitým kľúčovým bodom – je však naša pozornosť. Pretože sa zdá, že v určitom okamihu sa všetko tak zhusťuje a priam sa komplikuje, že... a ty že: „Bože môj, systém na mňa tak útočí.“ Ale v skutočnosti je naozaj veľmi zábavné, že celý systém sústredil všetky svoje sily a útočí na teba myšlienkami na čokoládu, keď ty máš diétu. To je absurdné. Systém však na takéto nezmysly naozaj nemá čas. Kozičky mu utekajú z vôdzky. A to, čo sa deje v tvojej hlave: tam sú myšlienky o tej čokoládke (no, je to podmienené) – to je to, čomu si sám venoval svoju pozornosť. Reálne som to cítila. Doslova, ak prichádzala nejaká hlúposť a ja som sa na ňu len očkom trošičku pozrela, vtedy sa všetko začalo roztáčať. Ale netreba to prepustiť, nech to preletí pomimo. To znamená vybudovať vedomiu tie červené rámce, kam už nemá prístup. Tak ako hovoril Igor Michajlovič v jednej z relácií o týchto červených rámcoch pre vedomie: pomocou toho jednoducho krotíš svoje prvotné vedomie.
Ďalším nástrojom, ktorý mi reálne veľmi pomáha je napríklad to, že keď si priamo určím tento rámec, neuvádzam ho, ale chápem, že za týmto rámcom, by to vôbec do hlavy nemalo prichádzať. A keď mi napadne nejaká podivná myšlienky, ktorú som 300 rokov nepotrebovala, jednoducho si začnem v hlave aktívne opakovať Agapitovu modlitbu. A ak prichádzajú obrázky, potom ich odhaľujem, to znamená, vizualizujem a vtĺkam do vedomia. To znamená, že si očisťujem svoje vedomie pomocou modlitby, aby tam bola úplná čistota okrem toho. A naozaj to pomáha.
Ďalším veľmi zaujímavým momentom, ktorý mi skutočne pomáha, je taká praktika pozorovania. Keď sa napríklad pohybuješ po určitej lokalite, po meste, cestuješ v doprave alebo jazdíš na sedadle spolujazdca, alebo len ideš pešo, ukazuje sa, že ty, tvoje vedomie, je zaujaté skúmaním. Skúma okolitú prírodu, ľudí, okolitú atmosféru, situácie, ale zároveň mu nedovolíš hodnotiť. Ono nerozmýšľa, prečo tam stojí ten strom, prečo ten človek išiel tak či onak. Ono len všetko sleduje, to znamená, že je zaujaté pozorovaním. A ty vtedy maximálne generuješ vnútorné pocity. Pretože tvoje vedomie je v tom momente, možno povedať, zaujaté, v týchto chvíľach sa podarí dosiahnuť veľmi hlboký kontakt s Duchovným svetom. Toto je vynikajúca metóda – pozorovanie, odporúčam to skúsiť. Pomáha vždy, bez ohľadu na to, čo robíš počas dňa, každú minútu sa môžeš niečím zaoberať.
V zásade mám niekoľko takýchto nástrojov, okrem toho, že sa neustále nachádzaš vo svojom vnútri. Ak napríklad ideš z jedného miesta na druhé 5 minút, potom máš okamžite 5 voľných minút a napĺňaš vedomie modlitbou. Alebo ideš po ulici z jedného miesta na druhé a vykonávaš praktiku pozorovania. To znamená, že každú sekundu skutočne na sebe pracuješ, reálne pracuješ na svojom duchovnom kultivovaní úprimnej Lásky. Pretože v skutočnosti, keď je to tvoj skutočný cieľ a ten je jeden, všetky spôsoby sú dobré. A nestrácaš, no hovorím podľa seba, nestrácaš ani na sekundu príležitosť urobiť niečo, čo by ti pomohlo rásť na tvojej duchovnej ceste. Preto, keď žiješ týmto spôsobom, v nasledujúcom okamihu začne to, že začneš konať. A všetky tvoje skutky v živote súvisia s tvojim vnútorným rastom a maximálnym prínosom pre Duchovný svet. Pretože v jednej krásnej chvíli pochopíš, že tu nie je čo viac robiť, len milovať a byť prospešný. A to sa stáva najdôležitejším zmyslom tvojho života. V skutočnosti je to prekrásne, pretože konečne nájdeš ozajstný zmysel života a už ďalej nežiješ v honbe za nejakými ilúziami ako predtým.
Sú ešte dve ďalšie základné veci, ktoré som od samého začiatku mala a mám zapísané v telefóne ako poznámky: „Kde je naša pozornosť – to sa aj deje“ a „Každá postranná myšlienka nás vzdaľuje od nášho cieľa“. Je veľmi dôležité si to pamätať a pochopiť, že je to skutočne tak, a naučiť sa reálne kontrolovať svoju pozornosť. Veď najmä v pozornosti je naša sila. Toto sú jediné zdroje, ktoré máme, ako povedal Igor Michajlovič, – právo voľby a pozornosť. To znamená, že v skutočnosti vyberajúc to, kam vkladáme svoju pozornosť, to sa s nami aj deje. Skutočne si sami tvoríme svoju vlastnú realitu. Naozaj je všetko veľmi jednoduché. Je vari ťažké vybrať si, čo je pre teba príjemnejšie? Vari je ťažké žiť v Láske, v potešení, v tomto nekonečnom kaife a v mnohotvárnosti nových vnútorných zážitkov a pocitov? Alebo žiť pod jarmom vedomia, ktoré ťa neustále zaťažuje. Skutočne jednoducho si pre seba vybrať to, čo je Ti príjemnejšie, – a to je všetko. Jednoducho byť každú sekundu vďačný za šancu, ktorá sa ti dáva, a za neustále poskytovanú pomoc.
Viete, mám aj také pochopenie – je tu Duch Svätý a Panna Mária, ktorí práve aj spravili svoju voľbu. Sú tu len preto, aby pomáhali takým, ako sme my, takým, ktorí úprimne hľadajú. A v určitom okamihu sa zdá, že sú niekde ďaleko, stojí na nich celý svet, ale v skutočnosti sú šťastní a čakajú, kým k nim niekto vztiahne ruky. A stačí len potiahnuť, a oni ťa okamžite podchytávajú a je to naozaj tak. Keď cítiš, tak veľa pomoci, aké je všetko jednoduché, príjemné, ako si nezvoliť život v Duchovnom svete? Ako možno stratiť túto šancu a jednoducho nezískať Život? A tiež pochopenie, že my to sami vytvárame. Ak sme ohlúpli a nevybrali sme si to, sme hlupáci, neskôr nás už nikto vyťahovať nebude. No tak veľa sa dáva preto, aby si mohol. Tak to urobme. Je to naozaj jednoduché. Len milovať, užívať si to a Žiť v neustálom očakávaní a vnímaní týchto neuveriteľných pocitov, ktoré ti Duchovný svet dáva. A byť vďačný Tomu, kto ťa tak veľmi miluje, že stvoril celý svet preto, aby si ty našiel Život.
Dúfam, že rovnako ako ja máte takú silnú túžbu a silné prianie vyskúšať a naozaj to začať používať v praxi. Pretože hovoriť o tom môžeme dlho, ale dáva to len pochopenie. Najdôležitejšie je začať to praktikovať.
Ak by ste sa teraz so mnou chceli pokúsiť urobiť praktiku Lotosový kvet, bolo by to skvelé. Ako povedal Igor Michajlovič v jednej z relácií: len čo si to pocítil, len čo si zakúsil túto Lásku vo svojom vnútri a prejav Duchovného sveta, treba sa jej len veľmi silno chytiť a nikdy viac ju pustiť, a potom bude všetko v poriadku. Preto, priatelia, poďme si vyskúšať praktiku Lotosový kvet.
Treba sa pritom úplne uvoľniť. Skúste čo najviac opustiť všetky myšlienky a zážitky. Prosto od nich odísť. Netreba s nimi bojovať, stačí sa sústrediť na to vnútorné šteklenie, pohyb v solárnom plexe. A keď cítime toto sotva uchopiteľné teplo, šteklenie, musíme začať celou svojou pozornosťou prejavovať úprimnú Vďačnosť a Lásku a nasmerovať ju tam. A zakaždým, keď posielame Lásku a Vďačnosť, stále viac sa otvárame v tomto príjemnom, chvejúcom sa a nežnom pocite, ktorý sa zakaždým stáva silnejším a väčším. Hlavné je mať na pamäti, že tento okamih je okamihom prejavu tvojej úprimnej Lásky a Vďačnosti Bohu, Duchovnému svetu za všetko, čo máš. Za tento život, za šťastie, za všetky šťastné chvíle v tvojom živote, za príležitosť Žiť. A s každým okamihom sa v Tebe rozhára stále viac a viac tejto Lásky a stáva sa plnšou. Cítiš, ako prichádza odpoveď z Duchovného sveta. A keď to prijmeš, pošleš ešte viac lásky do Duchovného sveta. A tak je to neustále: prijímaš a dávaš ešte viac, prijímaš a dávaš ešte viac.