V Taliansku v oblasti supervulkánu Campi Flegrei došlo k zemetraseniu, najsilnejšiemu v celej histórii pozorovaní. Smrteľná búrka zasiahla USA takmer 100 tornádami len za 3 dni. A v Brazílii sa pod tlakom vetra zrútil 200-ročný symbol mesta.
Ale je tu ešte jedna vec, ktorú živly ničia rýchlejšie ako budovy, cesty a celé regióny: ničia našu schopnosť spoluúčasti.
Viac informácií o tomto a klimatických udalostiach, ktoré sa vyskytli od 12. do 18. marca 2025, nájdete v našom prehľade.
USA
Od 14. do 16. marca sa Spojenými štátmi prehnal smrtonosný búrkový front a zanechal za sebou chaos, skazu a smrť najmenej 42 ľudí. Spôsobil tornáda, prachové búrky, silné dažde, sneženie a lesné požiare, ktoré pokryli rozsiahle oblasti od Kalifornie po Alabamu. Na stredozápade a juhu bolo počas troch dní zaznamenaných viac ako 100 tornád, ktoré zmenili celé oblasti na ruiny. Najviac bolo zasiahnuté Missouri, kde zahynulo 12 ľudí a v Poplar Bluff bolo zničených viac ako 500 domov. V Arkansase radar zachytil najmenej 10 tornád, vrátane dvoch silných EF4, ktoré prešli za jeden deň. Stalo sa tak prvýkrát po 28 rokoch.
Peru
Silné dažde v Peru spôsobili záplavy, bahnotoky a zosuvy. V provincii Aymarães v regióne Apurímac 12. marca prúd bahna zaplavil viac ako 100 metrov životne dôležitej medzioceánskej diaľnice spájajúcej Peru s Brazíliou. Niekoľko áut, ktoré zastali, aby prečkali nebezpečný lejak, zmietol z cesty silný bahnotok. Najmenej 3 ľudia zahynuli a 9 je nezvestných.
Španielsko
13. marca cez deň v meste Torremendo náhla, ale silná búrka so silným nárazovým vetrom a tornádom zanechala v centre mesta skazu: vyvrátila stromy, stožiar elektrického vedenia, ploty, strhla rímsy a dokonca sa zrútila časť budovy. Očití svedkovia tvrdia, že živly nezúrili dlhšie ako 10 sekúnd, ale to stačilo na to, aby sa ulice zmenili na chaos. Obyvatelia považujú za zázrak, že nedošlo k obetiam na životoch.
Brazília
12. marca boli obyvatelia Brazílie opäť vydaní na milosť a nemilosť živlom. V meste Sao Paulo silné dažde zaplavili ulice, v niektorých oblastiach padali krúpy a vietor vyvrátil viac ako 340 stromov. Bol medzi nimi aj historický symbol mesta – 200-ročný strom vysoký 30 m. Premávka bola zablokovaná na 63 cestách a asi 174-tisíc domácností zostalo bez elektriny. V dôsledku pádu stromu na taxík sa zranili cestujúci a vodič, žiaľ, zomrel. V Rio de Janeiro, druhom najväčšom meste Brazílie, búrka ochromila dopravu.
Taliansko
14. marca po silných dažďoch zasiahli talianske regióny Toskánsko a Emilia-Romagna silné záplavy. Turistické strediská sa doslova topili vo vode. Vo Florencii spadli mesačné zrážky za pár hodín. Zatvorené boli vzdelávacie a verejné inštitúcie, vrátane slávnej galérie Uffizi. V provincii Ferrara bolo spozorovaných najmenej päť tornád a padali aj veľké krúpy s priemerom až 7 cm. V noci na 13. marca došlo v oblasti supervulkánu Campi Flegrei v hĺbke asi 2,5 km k silnému zemetraseniu M4,6. Jeho epicentrum sa nachádzalo medzi mestom Pozzuoli a neapolskou štvrťou Bagnoli. Táto seizmická udalosť bola najsilnejšia v celej histórii inštrumentálnych pozorovaní v tejto oblasti.
Rumunsko
13. marca zasiahli Rumunsko búrky s bleskami, lejakmi a silným vetrom. V hlavnom meste krajiny Bukurešti vietor vyvrátil 61 stromov a poškodil desiatky áut. A v okrese Vrancea zomrel človek na následky pádu stromu. Búrka strhla strechu bytového domu v okrese Suceava, zatiaľ čo v Satu Mare živly prevrátili kamión.
Počet a sila klimatických katastrof neustále narastajú a prirodzene sa zvyšuje aj počet obetí a úmrtí. Z ohlasov očitých svedkov, ktorí prežili vážnu kataklizmu, je známe, že vo väčšine prípadov ľudia prežijú tam, kde existuje vzájomná pomoc, súcit a podpora. Jednotlivo odolať živlom je takmer nemožné. V prvých hodinách a niekedy aj dňoch sa záchranné zložky na miesto tragédie jednoducho nedokážu dostať. A vtedy je jediná nádej na tých, ktorí sú nablízku. No pravdou je, že tragédia nie vždy vyvolá želanú odozvu.
Naša psychika funguje tak, že ak zomrie jeden človek, cítime súcit. Ale keď ide o tisícky alebo milióny obetí, zmení sa to na suchú štatistiku a nespúšťa sa spoluúčasť. Zostáva len strach: „Čo ak sa ocitnem na ich mieste?“ Čím viac katastrof a obetí budeme vidieť, tým menej sa bude objavovať súcit a túžba pomáhať. Namiesto toho bude rásť sebectvo a túžba zachraňovať iba seba. Podľa vedcov, ak sa vo veľmi blízkej budúcnosti nič neurobí, klimatické kataklizmy sa rozvinú do takej miery, že si vyžiadajú obrovské množstvo ľudských životov.
Chceme však žiť vo svete, kde je každý sám za seba? A chceme sa ocitnúť v situácii, keď každý riskuje, že zostane sám voči živlom, obklopený nepriateľsky naladenými ľuďmi? Toto je ďalší presvedčivý dôvod konať už teraz, aby sme našli východisko z klimatickej krízy.
Zverejnenie tohto obsahu umožňuje otvorenú diskusiu a samo osebe neznamená inštitucionálne schválenie, potvrdenie ani vedecké overenie uvedených názorov. Takýto obsah nie je oficiálnym vyhlásením, odborným posudkom ani odborným odporúčaním.