26. augusta ráno došlo vo vysokohorskej časti Himalájí, neďaleko hranice medzi Nepálom a Čínou, v oblasti prameňov rieky Lhende-Khol k zrúteniu ľadovca a hornín.
V nadmorskej výške približne 5 200 m sa zo svahu odlomil obrovský masív s šírkou približne 600 m a padal takmer 1 200 m do údolia.
Sila nárazu bola obrovská. Podľa odhadov Geologickej služby USA bola energia uvoľnená pri páde porovnateľná so zemetrasením s magnitúdou 5,2.
Ľad a úlomky hornín sa rýchlo valili dolu strmým svahom a strhávali so sebou zeminu, balvany a vodu. Pri páde sa ľadová masa rozpadala a intenzívne topila. Výsledkom bol mohutný zosuv, ktorý ničil všetko, čo mu stálo v ceste. Obrovská vlna vody a blata, pripomínajúca cunami, dohnala stovky ľudí, ktorí sa snažili utiecť.
Telá obetí boli neskôr nájdené oveľa nižšie po prúde – stovky kilometrov od miesta, kde sa katastrofa začala.
Na mnohých miestach sa udalosti odohrali doslova za pár sekúnd. Jeden zo svedkov z osady Shanti-Bazar v okrese Nuwakot povedal, že obyvateľom zostalo asi 20 sekúnd, kým sa prúd vody a blata zdvihol približne na šesť metrov. Ľudia utekali hore po svahoch. Jemu sa spolu s ďalšími preživšími podarilo dostať na kopec, kde strávili viac ako 48 hodín čakaním na pomoc.
V osade Trishuli-Bazar pomohlo včasné varovanie zachrániť viac ako 1 600 ľudí. Keď sa riaditeľ školy dozvedel, že vyššie po toku už prúd zničil dedinu, okamžite vyhlásil poplach. Učitelia dostali pokyn odviesť deti na vyvýšené miesto a vodiči školských autobusov, ktorí boli ešte na ceste, boli varovaní telefonicky.
K najviac postihnutým objektom patrili vodné elektrárne v údolí Trishuli. Podľa údajov Nezávislej asociácie výrobcov elektrickej energie v Nepále bolo poškodených 13 objektov a po zásahu sa stratilo spojenie s viac ako 900 zamestnancami.
Jeden z evakuovaných zamestnancov uviedol, že len na jeho pracovisku sa nachádzalo najmenej 400 ľudí a podľa jeho slov bolo mŕtvych viac ako tých, ktorí prežili.
V čase katastrofy sa v pohraničnej oblasti nachádzalo aj veľké množstvo turistov a pútnikov. Týmto územím vedú trasy k posvätným miestam – k hore Kailás a jazeru Manasarovar v Tibete, ako aj k jazeru Gosai-kunda, kam sa počas pútnického obdobia vydávajú tisíce ľudí.
Medzi zachránenými bola aj skupina 57 pútnikov z indického štátu Tamilnádu. Po vystúpení z autobusu ľudia začali liezť po svahu. Jedna zo žien si rozvinula sárí, aby jej manžel mohol túto látku použiť ako provizórne lano a pomôcť vytiahnuť hore niekoľko starších ľudí.
V Nepále je medzi nezvestnými približne 590 cudzincov z 39 krajín.
Podľa údajov nepálskej polície bolo k 2. septembru v krajine potvrdených 1 127 obetí. Ďalších takmer 4 860 ľudí bolo naďalej nezvestných alebo sa neozývali.
Stovky ľudí utrpeli rôzne zranenia. Podľa údajov nepálskeho ministerstva zahraničných vecí sa k 1. septembru podarilo zachrániť 11 800 ľudí.
Jedným z najneobvyklejších prípadov bola záchrana malého dievčatka v Timure – dedine Gosaykunda na severe Nepálu, neďaleko hraníc s Tibetom. Dievčatko našli živé 62 hodín po povodni pod vrstvou blata a trosiek. Záchranári počuli spod trosiek slabý detský hlas a začali odstraňovať trosky. Dievčatko sa nachádzalo v malej vzduchovej bubline, ktorá jej pravdepodobne pomohla prežiť. Neskôr ju odviezli do nemocnice.
Závažné dôsledky katastrofy zasiahli aj čínsku stranu hranice. Podľa oficiálnych údajov Tibetskej autonómnej oblasti bolo k 30. augustu potvrdených 16 mŕtvych, ďalších 546 ľudí bolo naďalej vedených ako nezvestní.
Obzvlášť rozsiahle škody vznikli v pohraničnej oblasti Gyirong. Podľa odhadov čínskych odborníkov sa ľadovo-kamenná lavína presunula z miesta zosuvu do oblasti hraničného priechodu, čo je vzdialenosť približne 22 km, za niekoľko minút. Desiatky budov a priľahlých stavieb boli úplne zničené. Bolo narušené cestné spojenie, dodávky elektrickej energie a telekomunikačné spojenie.
Podľa satelitného vyhodnotenia prírodná katastrofa len na území Nepálu úplne zničila najmenej 24 mostov, viac ako 50 km ciest a vyše 2 500 budov. Poškodených bolo aj 195 telekomunikačných stožiarov. Mapovanie však zatiaľ nezahŕňa celú postihnutú oblasť, preto konečný rozsah škôd zostáva neznámy.
Všetky tieto príbehy svedkov ukazujú, ako veľa v prvých minútach katastrofy závisí od reakcie samotných ľudí. Keď nie je čas čakať na pomoc, rozhodujúci môže byť vopred premyslený, hoci len v hrubých rysoch, postup – uvedomenie si, čo robiť, kam sa pohybovať a ako pomôcť tým, ktorí sú nablízku. Takáto príprava môže v kritickom momente zachrániť váš život a život vašich blízkych.
Zverejnenie tohto obsahu umožňuje otvorenú diskusiu a samo osebe neznamená inštitucionálne schválenie, potvrdenie ani vedecké overenie uvedených názorov. Takýto obsah nie je oficiálnym vyhlásením, odborným posudkom ani odborným odporúčaním.