Obrovské krátery na dne Barentsovho mora / Klimatický prehľad za týždeň / Knižnicu z vyhodených kníh v Kolumbii / Cesta po stopách DNK V 90.-tych rokoch XX. storočia objavili ruskí geológovia na dne Barentsovho mora krátery s priemerom niekoľko sto metrov, podobné tým, ktoré vytvárajú padajúce meteority. Vedci z Arktickej univerzity Nórska v Tromsø sa vydali k brehom Medvedieho ostrova, vedľa ktorého sa tiahne hranica „večného ľadu“, aby študovali tento záhadný jav.
Tam objavili ešte viac kráterov s priemerom do kilometra a hĺbkou do 30 m. Hlbokovodné prístroje, spustené na dno kráterov, ukázali, že cez ne uniká na povrch metán, ktorého zásoby sú uložené v podpovrchových horninových vrstvách Arktídy. Pri kráteroch sa nachádzajú „kurgany“ výšky 15-20 m, pripomínajúce prevrátené misky. Tieto „kurgany“ vypovedajú, ako a kedy vznikli krátery. Vedci zistili, že vznikli pred 12 000 rokmi, po dobe ľadovej. Ľadová čiapka tlačila na dno oceánu, čo v ňom viedlo k nahromadeniu značných zásob hydrátov metánu (zlúčenín vody a metánu) v medzivrstve s hrúbkou 400 m. Pri topení ľadu sa hydráty začali koncentrovať v kurganoch (vyvýšeninách) a rozpúšťať, vytvárali oblasti vysokého tlaku, čo viedlo k výronom veľkého množstva metánu do atmosféry, čo vlastne ovplyvnilo klímu nielen Arktídy, ale aj celej planéty. K niečomu podobnému, s prihliadnutím k topeniu ľadovcov, môže podľa názoru vedcov dôjsť aj dnes.
Publication of this material provides an opportunity for open discussion and does not in itself imply institutional endorsement, confirmation, or scientific verification of the views expressed. The material does not constitute an official statement, expert opinion, or professional advice.