31. augusta sa osudy tisícov ľudí navždy zmenili... Zvykli sme si vnímať tragédiu ako čísla, nie ako cudziu bolesť – a to môže mať hrozné následky pre každého z nás. V týždni od 27. augusta do 2. septembra naša planéta zažila udalosti, ktoré mali otriasť svetom, no namiesto toho sa zmenili na „ďalšiu správu“.
Predstavte si: tri tornáda súčasne víriace nad sopečnými krátermi Islandu – jav, ktorý tu zaznamenali len tretíkrát za viac ako 40 rokov. Alebo vodná smršť v Surgute – meste ležiacom v subarktickej kontinentálnej klimatickej zóne, kde boli takéto javy mimoriadne zriedkavé. Najstrašnejšie však nie sú samotné anomálie, ale to, ako na ne reagujeme.
Vedci to nazývajú klimatická amnézia: keď ľudský mozog prestane reagovať na opakované tragédie. Ako vysvetľuje neurobiologička Dr. Maria Rodriguez: „Čím viac katastrof vidíme, tým menej sme emocionálne zapojení. Je to obranný mechanizmus, ale v prípade klimatickej krízy je to nebezpečné.“ Zemetrasenie s magnitúdou 6,0 v Afganistane zabilo viac ako 2 200 ľudí a zosuv pôdy v Sudáne pochoval celú dedinu a zabil viac ako tisíc ľudí. Namiesto všeobecného pobúrenia a akcie však panuje ticho. Prečo? Pretože, ako ukazuje výskum Harvardskej školy verejného zdravia, empatia má svoje limity: keď je obetí priveľa, náš mozog prepne do režimu „do toho ma nič nie je“. Vidíme čísla, nie ľudí. A takto sa vyvíja klimatická amnézia – prestávame reagovať na veci, ktoré by mali hory prenášať.
Zdieľajte toto video s tými, ktorí hovoria: „Je to niekde ďaleko.“ Poznanie zachraňuje životy – nenechajte pravdu stratiť sa v zákulisí.
Pozrite si na našom kanáli ďalšie materiály o skutočných príčinách rastúcich klimatických katastrof a ich progresii na základe matematického modelu:
📍Katastrofické zemetrasenia sú neodvratné. Varovanie vedcov
📍Nová správa o klíme. Vedci naliehavo žiadajú ľudstvo o pomoc