- Najstaršie observatóriá sveta – ich zmysel
- Čo hovoria vedci o úlohe Slnka v živote Zeme?
- Čo sa teraz deje so Slnkom?
- Názory vedcov o vplyve Slnka na Zem
- Moderné výskumy
- Hmlovina Andromédy a Magellanove mraky
- Zmena klímy – CO2 a globálne otepľovanie
Slnko. Ako dávno ho ľudia začali pozorovať? Čo vieme o úlohe a vplyve Slnka na Zem? Na celom svete sú nachádzané starodávne observatóriá a megalitické stavby staršie ako 5 000 rokov. Kvôli čomu ich naši predkovia budovali?
Najstaršie observatóriá sveta – ich zmysel
Veľmi mnoho starodávnych observatórií sveta je vybudovaných podľa jednotného plánu. Kto a prečo ich budoval? Megalitické štruktúry Veľkonočného ostrova a Machu Picchu, Angkor Vat v Kambodži, Stonehenge vo Veľkej Británii, Tiahuanaco, Newgrange v Írsku, Arkaim v Rusku.
Megalitická stavba Angkor Vat v Kambodži
Doktor fyzikálno-matematických vied Nikolaj Gennadijevič Bočkarev hovorí, že konštrukcia týchto objektov má veľa spoločných čŕt. Ak sa pozrieme na paleoastronomické stavby z vtáčej perspektívy, môžeme jasne rozoznať ich architektonickú štruktúru – je buď kruhovitá, alebo pyramidálna. Okrem toho majú megalitické stavby fantasticky presnú orientáciu podľa svetových strán a na jedna a tie isté body. Satelitné i archeologické údaje ukazujú, že sú to body východu a západu Slnka v dňoch slnovratov a rovnodenností. Dávni im pridávali dôležitý význam a odpočítavali od týchto bodov ročné cykly.
Mnohí vedci sa zhodujú v názore, že všetky dávne observatóriá sú komplexmi unikátnych megalitických stavieb, ktoré predstavujú prístroje gigantických rozmerov. Geometrická pravidelnosť týchto stavieb umožňuje s prekvapujúcou presnosťou fixovať všetky kľúčové okamihy v pohybe Slnka, pozorovať planéty Slnečnej sústavy, určovať súradnice nebeských telies a zaznamenávať všetky astronomicky dôležité udalosti v kozme.
Najstaršie observatóriá sveta dovoľovali našim predkom pozorovať súhvezdia a vzájomnú polohu hviezd na oblohe. To im poskytovalo pochopenie, že Slnko a planéty sa relatívne pohybujú voči hviezdam. Napríklad, počas roka pohyb Zeme po orbite spôsobuje každomesačnú výmenu súhvezdí, na pozadí ktorých dochádza k východu Slnka.
Smer precesného driftu je opačný k ročnému pohybu Slnka. Dnes, z pozície dávnej astrológie, žijeme na priesečníku – na konci éry Rýb a na prahu novej éry Vodnára, i zmeny epoch. Pred čím nás varujú kozmické hodiny? Tejto udalosti bola venovaná osobitná pozornosť, keďže zmena epochy bola vždy sprevádzaná globálnymi klimatickými zmenami.
Čo hovoria vedci o úlohe Slnka v živote Zeme?
Profesor histórie Giorgio de Santillana vo svojej knihe píše, že poloha Slnka medzi súhvezdiami – to sú hodiny, odpočítavajúce cyklus precesie.
Slnko sa v hraniciach jedného súhvezdia nachádza 2 200 rokov. Dni jarných rovnodenností hrali osobitnú úlohu u dávnych národov ako bod odpočtu precesného cyklu. Tento odpočet bol dôležitý, keďže dával možnosť zavčasu vedieť o cykloch zmeny klímy.
Staré národy taktiež vedeli o vplyve Slnka na Zem. Práve preto budovali množstvo dávnych observatórií kvôli pozorovaniu nebeských hviezd.
Megalitická stavba Newgrange v Írsku
Čo sa teraz deje so Slnkom?
Ako je známe, všetko v Slnečnej sústave žije podľa určitých rytmov, cyklov, zákonov a úloha Slnka v živote Zeme je veľká. V poslednej dobe sa však Slnko správa nepredvídateľne – to stále častejšie hovoria vedci z celého sveta.
Dnes slnečná aktivita klesá, vstupujeme do štvrtej periódy nízkej slnečnej aktivity. Ak je to tak, tak to musí viesť k zníženiu globálnej teploty na planéte. Ale meteorológovia hovoria opačne. Vedcom zatiaľ nie je známa príčina takého správania Slnka, rovnako ako príčina anomálnych klimatických zmien, ktoré dnes na Zemi prebiehajú.
Nehľadiac na to, veda neprešľapuje na mieste. Je mnoho pokrokových vedcov, ktorí prichádzajú so smelými verziami, týkajúcimi sa pôsobenia rozličných faktorov na Slnko.
Názory vedcov o vplyve Slnka na Zem
Staršia vedecká spolupracovníčka Hlavného astronomického observatória NAN Ukrajiny Natalia Gennadievna Ščukina si myslí, že hlavnou príčinou zmeny klímy Zeme sú procesy prebiehajúce na Slnku. Ale svoje miesto majú aj príčiny galaktického pôvodu, spojené s tým, že Slnečná sústava prechádza cez špirálovité ramená Galaxie.
Je známe, že sa točíme okolo jadra Galaxie s periódou okolo 250 miliónov rokov, pričom je križovanie ramien kváziperiodické, s intervalom rovnajúcim sa násobkom desiatok miliónov rokov. Taktiež na klímu vplývajú aj samotné zmeny na Zemi – pohyb tektonických platní, horotvorné procesy, vulkanizmus a iné procesy.
Nikolaj Vladimirovič Lovelius a Alexej Jurievič Retejum zistili, že na slnečnú aktivitu vplýva pohyb planét našej hviezdnej sústavy. Predpokladá sa, že planéty skrze Slnko pôsobia aj na Zem.
Reakcia Viktóriinho jazera na kolísavé impulzy zo strany Slnečnej sústavy. Bolo objavené, že priblíženie Jupitera k Zemi v strede siderickej periódy rotácie okolo Slnka, ktorá trvá 11,86 rokov, býva sprevádzané zväčšením vodnej masy jazera a vzdialenie planét od seba, jej zmenšením.
Siderická perióda rotácie (text v obrázku - Siderická perióda rotácie – časový interval, počas ktorého akékoľvek nebeské teleso-obežnica vykonáva okolo hlavného telesa plnú obrátku vzhľadom ku hviezdam.)
Doba obehu Saturna, trvajúca 29,46 rokov je charakterizovaná vysoko amplitúdovými kolísaniami hladiny jazera vo fáze priblíženia planét. To isté je pozorované aj s Uránom.
Podľa zovšeobecnených ukazovateľov sa aj 11, aj 22-ročné cykly slnečnej aktivity odrážajú na stave Viktóriinho jazera. To dokazuje, že vplyv Slnka na Zem je veľký.
Gigantické planéty môžu cez Slnko vplývať na počet a silu zemetrasení. Hovorí o tom vedecký článok doktora technických vied Zalmena Jefimoviča Fillera „Slnko a zemetrasenia“.
Ako je zemetrasenie z 12. januára 2010 na Haiti spojené so zmenou slnečnej aktivity? Aké procesy prebehli na Slnku pred zemetrasením s magnitúdou 9, ku ktorému došlo v Japonsku 11. marca 2011?
Ešte akú úlohu plní Slnko v živote našej planéty Zem? Spoločnou spúšťacou príčinou pre javy v litosfére sú rýchle procesy vo fotosfére a hlbokých vrstvách našej hviezdy. A tie sú vlastne stimulované aj zmenami polôh gigantických planét – Jupitera a Saturna.
Moderné výskumy
Pohyb litosférických platní je závislý aj od stavu jadra Zeme. Podľa výskumov profesora Jurija Vladimiroviča Barkina, doktora fyzikálno-matematických vied, sa jadro najaktívnejším spôsobom zúčastňuje na vytváraní a zmene klímy planéty. Vynútené relatívne kolísania jadra a plášťa vedú k deformáciám všetkých vrstiev plášťa, k cyklickému uvoľňovaniu tepla a ovplyvňovaniu aktivity oceánskych a atmosférických procesov.
Kolísania a posuny jadra planéty regulujú Mesiac, Slnko a iné planéty. V tomto sa prejavuje jednota a vzájomná väzba všetkých telies Slnečnej sústavy a tiež synchrónnosť ich prírodných procesov. Napríklad v rokoch 1997-1998 došlo k synchrónnym skokom vo variáciách prírodných procesov na Slnku, Mesiaci, Zemi, Marse a iných telesách Slnečnej sústavy.
Mnohí vedci už otvorene hovoria o geodynamickej a seizmickej aktivite, ktoré sú taktiež spojené s kozmickými faktormi a vplyvom Slnka na Zem.
Doktor technických vied Boris Gavrilovič Tarasov zistil, že na seizmickú aktivitu Zeme vplýva heterogénnosť galaktického priestoru a poloha planét Slnečnej sústavy vzhľadom k Slnku a centru Galaxie. Vo svojej práci píše, že medzi Slnkom a centrom Galaxie existujú silové väzby. Pri prechode planéty medzi nimi sa v bode perihélia (u Zeme je to 23. júna, deň letného slnovratu) tieto väzby narúšajú. Vedie to k excitácii slnečnej aktivity a k zoslabnutiu magnetického poľa Slnka, čo zároveň vedie k spomaleniu rýchlosti rotácie a rozšíreniu Zeme.
Moderné ľudstvo disponuje technickými prostriedkami výskumu kozmu a galaxií. Okamihy slnovratov a rovnodenností na planétach Slnečnej sústavy, body perihélia a afélia, stlačenie a rozšírenie Zeme v týchto obdobiach – mohli o tomto vedieť naši predkovia, a kvôli čomu budovali megalitické stavby?
Hmlovina Andromédy a Magellanove oblaky
Na tektonické posuvy na Zemi môžu tiež vplývať galaxie lokálnej skupiny – Hmlovina Andromédy a Magellanove mraky. Vedeckí pracovníci geologického inštitútu, Alexander Andrejevič Puškin a Vjačeslav Sergejevič Rimkevič, zistili, že galaxie nepôsobia na Zem priamo, ale opäť cez Slnko. Svojím gravitačným pôsobením tieto galaxie vyvolávajú odklonenia v pohybe Slnka a odozva na tieto odklonenia sa stáva pozorovateľná na Zemi. Takéto pôsobenie vedie k rozkolísaniu zemského jadra, čo zapríčiňuje tektonické posuvy.
Poloha Slnečnej sústavy medzi galaxiami Hmlovina Andromédy a Magellanove mraky viedla ku vzniku mohutných gravitačných síl na Zemi, ktoré podnietili sformovanie najväčšieho pohoria na Zemi – Himalájí. Neustále zemetrasenia v tejto oblasti svedčia o tom, že rast Himalájí sa doteraz vôbec nezastavil. Tieto výskumy ešte raz ukazujú aká je úloha Slnka v živote Zeme.
Zmena klímy: CO2 a globálne otepľovanie
Zem nie je jedinou planétou, ktorá prekonáva zmenu klímy. Narastanie tmavých škvŕn na Plute, polárne posuny na Uráne, zmena intenzity svetla Neptúna, či topenie polárnych čiapok na Marse poskytujú pochopenie, že zmeny prebiehajú v celej Slnečnej sústave.
Dôkazom toho, že CO2 nie je hlavnou hybnou silou globálneho otepľovania na našej planéte, je tá skutočnosť, že sa súčasne otepľujú aj iné planéty a mesiace Slnečnej sústavy, na ktorých očividne niet žiadnych antropogénnych emisií skleníkových plynov. Mars, Pluto a Jupiter – ony všetky manifestujú globálne otepľovanie.
Takto vidíme reťaz pôsobenia Slnka na Zem, i množstva iných faktorov na Slnečnú sústavu a samotné Slnko. Tieto faktory je nutné zohľadňovať, keďže vplývajú na zmenu klímy.
V správe vedcov ALLATRA SCIENCE „O problémoch a dôsledkoch globálnej zmeny klímy na Zemi. Efektívne cesty riešenia daných problémov“ sú poskytnuté informácie o ďalšom 12 000-ročnom cykle a vstupe do aktívnej fázy globálnych zmien klímy. Ako môžeme prežiť v tomto zložitom období a aké sú východiská.
Zostali otázky? Pošli ich na mail: [email protected]