Obrovské krátery na dne Barentsovho mora / Klimatický prehľad za týždeň / Knižnicu z vyhodených kníh v Kolumbii / Cesta po stopách DNK V 90.-tych rokoch XX. storočia objavili ruskí geológovia na dne Barentsovho mora krátery s priemerom niekoľko sto metrov, podobné tým, ktoré vytvárajú padajúce meteority. Vedci z Arktickej univerzity Nórska v Tromsø sa vydali k brehom Medvedieho ostrova, vedľa ktorého sa tiahne hranica „večného ľadu“, aby študovali tento záhadný jav.
Tam objavili ešte viac kráterov s priemerom do kilometra a hĺbkou do 30 m. Hlbokovodné prístroje, spustené na dno kráterov, ukázali, že cez ne uniká na povrch metán, ktorého zásoby sú uložené v podpovrchových horninových vrstvách Arktídy. Pri kráteroch sa nachádzajú „kurgany“ výšky 15-20 m, pripomínajúce prevrátené misky. Tieto „kurgany“ vypovedajú, ako a kedy vznikli krátery. Vedci zistili, že vznikli pred 12 000 rokmi, po dobe ľadovej. Ľadová čiapka tlačila na dno oceánu, čo v ňom viedlo k nahromadeniu značných zásob hydrátov metánu (zlúčenín vody a metánu) v medzivrstve s hrúbkou 400 m. Pri topení ľadu sa hydráty začali koncentrovať v kurganoch (vyvýšeninách) a rozpúšťať, vytvárali oblasti vysokého tlaku, čo viedlo k výronom veľkého množstva metánu do atmosféry, čo vlastne ovplyvnilo klímu nielen Arktídy, ale aj celej planéty. K niečomu podobnému, s prihliadnutím k topeniu ľadovcov, môže podľa názoru vedcov dôjsť aj dnes.