Prečo sa ľudia, ktorí sú na duchovnej ceste, bez ohľadu na náboženstvo sťažujú, že prichádzajú o skúsenosť, stačí, aby ich len trochu vyrušila nejaká životná situácia, na tom nezáleží: auto sa pokazilo, prišiel sused, niečo povedal, človek si pozrel nejaký film. A po určitom čase cítiš, že všetka tvoja duchovná skúsenosť, ktorou si bol preplnený, tá Láska Božia, ktorá v tebe až vrela, všetko zmizlo. Vo vnútri je prázdnota, nepochopenie. Vedomie hovorí, že „nemáš žiadnu skúsenosť“, že „všetko bolo nesprávne“, že „si sa len mýlil“. Ide o to, že naše vedomie nie je schopné získať duchovnú skúsenosť, na rozdiel od náboženského fanatizmu. Duchovná cesta, to je neustála práca, v skutočnosti tvrdá, seriózna práca. Ale zároveň je ťažká len pri prvých krokoch. Asociatívne sa to dá prirovnať k športu, napríklad k boxu. Pozrime sa, prečo sa ľudia začínajú venovať tomuto športu, zasväcujú mu svoj život a prichádzajú o zdravie?
Snaha byť nad ostatnými, byť lepší ako ostatní, teda to, čo vnímame ako snahu povýšiť sa nad ostatných, v skutočnosti pochádza od Osobnosti ako snaha dosiahnuť Večný život, uniknúť z tohto sveta. Ale náš démon túto snahu interpretuje ako pokus povýšiť sa nad ostatných ľudí v našom materiálnom svete. Nezáleží na tom, či ide o to stať sa bohatším, stať sa šéfom, získať väčšiu moc alebo stať sa šampiónom medzi šampiónmi. A núti nás pracovať tak tvrdo a usilovne, že keby sme tak usilovne pracovali na našej duchovnej ceste, stali by sme sa počas života nielen Anjelmi, ale aj Archanjelmi.
Nepremárniť svoje príležitosti
(v pôvodnom znení s youtube titulkami)