Chyby na duchovnej ceste. Každý človek, idúci po ceste duchovného rozvoja, môže zakopnúť a skotúľať sa dolu. Objavuje sa u neho lenivosť, túžba po moci, zámena reality, zjavný egoizmus. Často vydáva želanie za skutočnosť, najmä vo vzťahu k sebe, k svojmu vymyslenému „statusu“, k svojim schopnostiam. Človeku to však netreba vyčítať, netreba ho odsudzovať. Lepšie je urobiť si poriadok v sebe. Učiť sa treba od všetkých: aj od tých, ktorí idú po duchovnej ceste, aj od tých, ktorí padajú. „Niekedy ti je ľúto aj priateľov, ktorí padajú, a niekedy im ani ruku nemôžeš podať, pretože je to ich voľba. A tvoja natiahnutá ruka ho len nahnevá a odstrkuje ju. Ale je to jeho voľba, a aj takúto voľbu treba rešpektovať. A stojí za to sa od neho učiť. Prečo? Ak padol na nejakej myšlienke, na nejakom skutku, na nejakej zábavke a jednoducho sa skotúľal dolu, znamená to, že si to treba zapamätať, a nikdy sa do podobných situácií nedostať.
Taký pád môže poslúžiť ako skvelá lekcia tak pre teba, ako aj pre neho. Veď keď sa opäť zdvihne, môže urobiť ďalší krok na vrchol. A keď naberie silu a pochopí podstatu toho, ako funguje satan, môže predbehnúť ostatných. Všetko je Božia vôľa a túžba človeka po skutočnej duchovnej slobode.
Cesta na vrchol
(v pôvodnom znení s youtube titulkami)